Prvý týždeň vyučovania je za nami a učitelia v Maďarsku, ktorí celý rok vzorne „čušali", neštrajkovali, s napätím čakali čo im prinesie v tomto školskom roku práve zavedený „Model celoživotnej dráhy pedagóga" a sľuby vlády o zvýšení ich biednych platov. Nuž dočkali sa! A tak ako vždy, aj tentoraz ich vláda, s prepáčením, parádne precikala. Najprv celú spoločnosť „protiučiteľsky" naladila: „..že sa nehanbia žiadať vyššie platy teraz, keď je celá krajina v biede. Fuj,fuj!" (Nepripomína Vám to niečo? Akoby ich jedna mater mala!) Voľby sa ale blížia, a tak si to rýchlo rozmyslela. A neboli by to naše provincie, keby to nespravila tak, ako spravila, lebo to sa dá urobiť len tu a s nami. To by im nezožrali snáď ani v Stredoafrickej republike! Najprv zmeníme podmienky, usporíme, a potom z tých úspor zvýšime platy. Bože! aké je to jednoduché! Tak dosiahneme, že zvýšenie ani nebude zvýšením, ale zostane nulovým, ba niektorí budú mať tie platy dokonca aj nižšie! Že ako? Veľmi jednoducho! Stačí všetkých 62 ročných učiteľov poslať do dôchodku, potom zvýšiť povinný úväzok z 22 na 26 hodín, pridať ešte ďaľších 6 povinných hodín, čím sa vyrieši odobranie príplatkov (okrem triednictva) a neplatenie nadpočetných hodín, a je to! Úväzok učiteľov sa takto prakticky zvýšil o 10 hodín. V skutočnosti pribudne učiteľom (hlavne tým mladším) pár forintov, ale hodnota hodinovej mzdy učiteľov sa takto podstatne znížila, a tak zostávajú učitelia aj naďalej najslabšie platenou kategóriou vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov. Navyše si vláda týmto „prezamestnaním" učiteľov pripravila pôdu pre ich prepúšťanie po víťazných budúcoročných voľbách. To, že sa tak stane ak táto garnitúra vyhrá, je viac ako isté! No najhoršie na tomto „modeli" je, že drží učiteľov a žiakov v škole do 16 hodiny. Učiteľa týmto nariadením zaradila šmahom ruky medzi robotníkov pri páse (KIA). Už chýbajú len tie štikačky na vrátnici! Pritom každý normálny človek vie, že práca učiteľa je o niečom úplne inom, a nikdy! nekončí a nepozostáva len odučením hodín v škole! Som presvedčený, že to povedie k tomu, že sa učitelia postupne „vyzujú" z každej tzv. mimoškolskej aktivity. Keď padla, tak padla!
A nakoniec žiaci. Tí na „nový" model doplácajú hádam najviac. Vstávajú o 6,00 , v škole sú od 7,00-7,30 a maximálne zaťažení to ťahajú až do 16,00. Čiže 9 hodín! Potom tých, čo zostávajú v družine alebo bývajú na internáte čaká „silencium", kde sa učia do 17,30, nasleduje večera a konečne o 18,00 končí ich „pracovný deň". Koľkože to je? Celých 11 hodín! A to každý deň!! Neľudské, hlúpe, nehygienické, škodlivé, nepedagogické! Ani za svet by som dnes nechcel byť žiakom základnej školy!
Zrhnuté a podčiarknuté. Maďarskej vláde sa opäť podarilo urobiť z učiteľov tú povestnú handru na nohe národa dúfajúc, že sú takí prostoduchí, že si to nevedia zrátať, že nevedia o čo tu ide. A navyše má vláda aj tú drzosť, že za to všetko očakáva ešte aj poďakovanie! Teda aspoň v podobe „správne" vyplneného hlasovacieho lístka v budúcich voľbách. Podobnosť medzi našimi provinciami je zrejme „čiste" náhodná. Takže milé zdravotné sestry a učitelia na Slovensku, ak vám to prichodí akési povedomé, nič si z toho nerobte a nesťažujte sa. Veď v mnohých krajinách Afriky a Ázie sú ľudské zdroje oveľa lacnejšie. Preto radšej pekne poďakujme, tak ako to od nás naše podarené vlády očakávajú. Pomôžem. Keď nám tu v Čabe vyvedie niekto niečo nepekné, zvykli sme sa poďakovať nasledovne: „Ďakujem pekne, nah ti odmäkne!" Tak nech vám milí páni tam hore „ šeckin" odmäkne! Bo my ostatní...: Ďa-ku-je-me pek-ne!
