Spojitosť čabianskej klobásy s našimi predkami nie je náhodná, podobne ako nie ja náhodná spojitosť Slovákov s festivalom. Boli to oni, ktorí tento kult klobásy zaviedli. A boli sme to my, čabianski Slováci, ktorí sme tento festival ideovo nakopli, aj keď ho od samého začiatku realizujú iní. A dnes je to tak, že najväčšiu skupinu návštevníkov tvoria Slováci zo Slovenska. Nie náhodou vyhrával súťaž suchých klobás po celé roky Krajčo „palibáči", nie náhodou je zakladateľom a predsedom Klubu čabianskej klobásy Uhrin Zoli, nie náhodou bolo prvé víťazné ženské družstvo zo Slovenskej školy(120 mužských družstiev chcelo vtedy spáchať samovraždu!), nie náhodou si nedávno odniesli palmu víťazstva potomkovia presídlencov zo Slovenského Komlóša žijúci v Salibách (Janko Chovanec a spol.). Popularita „čabajky"je tak veľká, že minister poľnohospodárstva (Torgyán) ju svojho času navrhol zaradiť medzi vychýrené maďarské produkty tzv. „Hungarikum". Myslím, že nakoniec z toho z pochopiteľných dôvodov zišlo, lebo by to muselo byť „slovenské hungarikum", a to predsa nejde...ani v Maďarsku. Kto neverí, že klobásu sem priniesli z „Horniakov" Slováci, tomu zvyknem porozprávať slovenskú rozprávku -Tri želania- kde klobása prirástla rybárovej žene k nosu v časoch, keď Maďari o nej ani nechyrovali...
No a na prvom festivale sme súťažili pod mottom: „Najľepšuo šitemíňa je čabianska klbása!" Aj sme si odniesli cenu divákov: „Najsympatickejšie družstvo". To heslo platí do dnešných čias. Ujalo sa. Jednoducho preto, lebo je pravdivé...a naše...také čabianske....ako tá naša čabajka ...
Kto neverí, ten nach príďe koncom týždňa do Čaby osobne vidieť či je tak...tak, že ozaj platí: šitemíňa=zákusok=čabianska klobása=mňam-mňam. Iba merkujte nah Ván ňezabehňe! MŇAM!
