Hospodár kostola totiž chodieval pravidelne do vysokej zvonice, veže kostola, a pozoroval okolie. Z tohto pohľadu sa mu ľudia zdali byť malí ako mravce. Pri takomto neustálom obraze sveta pod ním začal mať kostolník pocit, že je nad ľuďmi, nad ich problémami... Postupne pociťoval v sebe úlohu byť nástrojom boha, ktorý má nielen úlohu oddeľovať dobro od zla, ale podľa toho aj triediť ľudí na dve strany, a v tomto duchu sa k nim aj správať. V akejsi „meditácii“ pustil kladivo na chlapa, ktorý ho svojím životom burcoval a rozbíjal jeho istoty. Boh mlčal a tak musel konať on. Ešte dlhý čas po vražde mal dojem, že to urobil správne rozhodnutie a službu bohu. Autor nakoniec len dodá, že keby tento človek bol neustále s ľuďmi dole, pri ich problémoch, a hovoril by im aj o tých svojich, nikdy by sa necítil „nad nimi“ a k vražde by nedošlo.
Byť človekom „nad“ nie je túžba len určitých skupín ľudí. Každý chceme byť aspoň o niečo vyššie od druhého. Je to naše prirodzené hnutie, ktoré nám pomáha rozvíjať sa a prekonávať ťažkosti života. Ale zároveň nebezpečné, keď sa začneme uzatvárať a žiť v presvedčení o svojej blízkosti k dokonalosti. Vtedy už nie sme ďaleko od akejsi meditácie, v ktorej sa cítime byť istí a dozretí pre hodnotenie ľudí.
Amadeo Cencini v jednej zo svojich kníh píše o ľuďoch, ktorí sa potrebujú stavať nad druhých. Nemôžu sa uspokojiť s tým, že by boli medzi ostatnými. Čím vyššie sa dostanú, tým majú väčšiu predstavu o svojej pozitívnosti. Prostriedky na jej dosiahnutie si príliš nevyberajú. Môžu to byť rôzne druhy jemných kladiviek až po ťažké mlaty. Hlavné je, že si zaisťujú istotu osobnej prospešnosti a nenahraditeľnosti svojho postavenia.
Ak sa nám nepáči ostrý prach zdržujúci sa tesne nad zemou a netočí sa nám hlava z výšok, ale máme závraty, keď stojíme na zemi a pri ľuďoch, vtedy je nám ľahšie vyliezť na veže vlastných problémov. Ale napriek tomu, že budeme rozvíjať akúkoľvek bohumilú činnosť, nie je rizikom tam ostať?
Ak tam ostaneme, musíme si byť vedomí aj zodpovednosti za tie nešťastia, ktoré sa budú diať „pod nami“. To je už ťažšie...
