Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Veci sa udiali v úplne hlúpom čase. V čase, keď som ešte nevedela, čo sa bude diať. Keď sa svet začal rozhodovať za mňa a ukazoval mi tú tvár v ktorej som mala vidieť slnko. Ale ja som ho nevidela. A chcela som, veľmi som chcela, to mi musíš veriť.
Pozvánky by som najradšej spálila v krbe, keby neboli prišli práve dnes... Nie... Neurobím to. Ešte počkám. Ešte sa párkrát pozriem do kariet. Ešte sa párkrát prejdem po mesačnej oblohe, ponavrávam si, že na vine sú hviezdy a že ja za nič nemôžem.
Ibaže to ja som dala o sebe svetu vedieť. To ja som si želala, aby sa toto stalo a teraz? Teraz tu premýšľam či sklamať alebo odradiť svoju potencionálnu budúcnosť.
