Čas

smiechu cez slzy,

reči cez zuby,

hŕč v hrdle

a perlách,

tvoriacich náš labilný svet

v ktorom nám je dobre ...

Dávam Ti čas,

dávaš mi čas...

nechcem počuť odpovede,

pretože mňa dostatočne boleli

už aj moje otázky...

Chcem to iba pokojne prežiť

a na konci mať vrásky od smiech,

byť bez hlasu z výkrikov,

tých správnych dotykov ...