Písmo:
A-
|
A+
Balím naše šťastie
do saténovej škatuľky
s mašľou
a hádžem do potoka -
s listom z dubu.
Pláva preč ľahkovážne
a bez sĺz,
no s nezabudnutými
spomienkami.
Zabolia vždy,
no ja nie som z tých
čo sú tu nesmrteľne dlho,
uvedomujúc si vlastnú smrteľnosť
a samotu
dokonca i v tuhe pera,
ktoré nikdy nepísalo,
no teraz sa mu nevídane chce.
Asi si i ono uvedomuje,
že to,
čo si do seba zasejeme,
musí ísť von
smrteľne.
Ticho v ústach
a v tvojich očiach
modravejúci sa raj - odrazené nebo.
