Dnešné dni sú... z môjho pohľadu hnusné. Ľudia nevedia čo chcú a žiadajú iných,aby im našli ich vlastnú budúcnosť.
Kde sú tie časy, keď sme si spievali, sedávali na uliciach neskoro do noci, keď nikto neriešil kriminalitu, prepady, zločiny?...Iste, nepopieram že tu neboli, no nebáli sme sa. V dnešnej dobe sa často hovorí o tom, ako ľudia mohli mať odomknuté brány i cez noc a nebáli sa. Prečo teraz všade vládne strach?
Ako je možne, že teraz si každý jeden z nás pred vstupom do mesta, dediny, obchodu, poštovej pobočky, nasadí inú masku a hrá sa, že je niekým iným? A, bohužiaľ, ľudí ktorí sa na nič nehrajú považujeme za bláznov.Za bláznov len preto, pretože sa nesprávajú ako ja alebo pani za pokladňou , ktorá má na tvári stále milý úsmev. Neverím, že je stále šťastná.
Čo keby sme si tak, ako mali kedysi odomknuté brány, odomkli aj my srdcia? Je to naozaj také ťažké?
