Dnes stojí pred našou spoločnosťou otvorená otázka: Aké kritériá a hodnoty budeme uplatňovať pri svojom zaraďovaní sa do čoraz globalizovanejšieho sveta? Aké bude miesto našej vlasti na medzinárodnom fóre? Zachováme si vlastnú tvár a charakter, alebo sa necháme zmiesť zo scény pod tlakom ekonomických výhod či hrozieb, ktoré k nám prichádzajú z nadnárodných fór a vyžadujú, aby sme si nechali postupne, krok za krokom odkrajovať zo svojej politickej, kultúrnej a duchovnej samostatnosti?
Podobná otázka sa otvára osobitným spôsobom aj pred Cirkvou, jej hierarchiou a inštitúciami. Ako uskutočňujeme novú evanjelizáciu, akú víziu máme pre prerastanie Kristovho evanjelia v meniacom sa svete?
Rastislavov projekt v našich dejinách stroskotal. Rozbil sa na ľudskej zlobe a závisti. Rastislava zradil jeho vlastný synovec Svätopluk. Najprv ho zapredal Frankom, potom zradil aj tých a dal sa na cestu vojenskej expanzie. Svätoplukom uprednostňovaný biskup Viching, prvý nitriansky biskup, najprv Metodovi kládol všemožné prekážky a po jeho smrti vyhnal jeho žiakov z ríše. Expanzia, vierolomnosť, závisť a hrubosť načas zvíťazili, ale v skutočnosti priviedli k pádu aj svojich strojcov.
Na štátnické a duchovné ideály Rastislava sme takmer zabudli a postavili sme si na piedestál - obrazne i doslovne – expanzívneho Svätopluka, z ktorého sme si urobili národného hrdinu a kráľa starých Slovákov. O jeho priateľovi Vichingovi radšej nehovoríme, aby sme si nemuseli rozpačito vysvetľovať, čo sme urobili s byzantskou časťou cyrilo-metodského dedičstva.
A predsa, napriek tomu všetkému, vklad solúnskych bratov do našich dejín bol taký silný, že prekonal a prekonáva všetky tieto nepriazne ľudí, osudu i histórie a je tu prítomný dodnes. Ba nielen u nás a nielen pre nás. Svätí Cyril a Metod sú dodnes uznávaní dokonca ako spolupatróni Európy.
Úryvok z knihy Cyril Vasiľ SJ, Prečo práve Cyril a Metod?, vydavateľstvo Don Bosco, str. 33 a 34
Text bol písaný vo Večnom meste pre edíciu Viera do vrecka na jar roku 2012.