No a čo!
Asi to bude tým ”neboj sa, Mária”, ktorým ju anjel oslovil pri návšteve s dobrou správou. Isté je, že Mária sa od tej chvíle postavila ku životu s neuveriteľnou vnútornou silou. Stala sa akýmsi prototypom odvážnych matiek celého sveta a všetkých čias. Aby bolo jasné: aj ona mala do činenia so strachom, chodili jej po rozume čierne myšlienky, že ju nepochopia, že ľudia ju budú ohovárať, že to nedokáže, že je primladá a zodpovednosť priveľká, že Jozef môže ochorieť, že s Ježišom to nedopadne dobre, že zostane sama...
Snažila sa sa. K prekážkam si sa postavila “chlapsky”. Zaujala si postoj v ťažkých chvíľach. Zišla si na prašné cesty, chcela si sa zašpiniť životom ako všetci iní. Nezostala si v gloriole Mesiášovej Matky. Bola si si vedomá, že výsady tej, ktorá je matkou Božieho Syna, nie sú pešou zónou, ktorá ťa ochráni od zložitej, prehustenej a z práva silnejšieho žijúcej premávky života.
Čo s tým dnes spravím?
Odstojím si tých 5 minút na pošte, hoci za okienkom je moja kamarátka... napríklad:))
