No a čo!
Raz je človek hore, inokedy dolu. A ty, Mária, to veľmi dobre poznáš. Najprv radosť z narodenia a hneď nato hrozivé proroctvo o bolesti. Snáď spolu s tebou pochopíme, že bolesť nie je konečná, vystupovať, prosím. V ťažkých chvíľach ťa prosíme, ochráň nás od beznádejných sĺz a ukáž nám slzy nádeje. Vzývame ťa: použi aj k nám tú láskavosť, ktorú si mala pre Ježiša, keď “od poludnia až do tretej bola tma na celej zemi”. Počas týchto tmavých troch hodín si pod krížom plakala ako matka, ktorá prosí o návrat slnka. Ak budeš stáť aj pri našich krížoch, tak potom svitanie meškať nebude...
Čo s tým dnes spravím?
Skúsim dnes počítať s Máriinou prítomnosťou pod krížom.