No a čo!
Svätá Mária, odborníčka v robení prvého kroku. Ktovie koľkokrát si prekvapila svoje okolie tým, že si všetkých predbehla a s odpustením si prišla ako prvá. Ktovie s koľkou láskou a pochopením si v noci, keď zradili tvojho syna, “vstala” a prijala do svojho plášťa horké Petrove slzy.
Prosíme ťa o silu, nech vieme prísť vždy prví. Urob aj z nás odborníkov na prvý krok. Daj, nech slnko nezapadne nad naším hnevom. Spáľ našu nerozhodnosť prameniacu z toho, “čo povedia druhí”. Osloboď nás od chladného kalkulovania - “čo z toho budem mať”. Znič smútok, ktorý vyjadruje našu pýchu a zaťatosť - “prečo ja?”. Pomôž, aby sme nenechali nášho brata s opovrhnutím stáť na daždi, “nech sa hýbe on, veď to on zmokne”. (dnes prší:)
Čo s tým dnes spravím?
Treba k tomu ešte nejaký konkrétny uzáver? Len si nenechať ujsť príležitosť.
PS: Ospravedlňujem sa za meškanie, práve som skončil šiestu šichtu “mikulášovania”... Myslím však, že to stálo za to:)
