No a čo!
Mária si nezvolila zlatú strednú cestu. Nebola neutrálna. Čítame si jej Magnificat (ten text v perexe) a zrazu zistíme, že vyložila karty na stôl, že sa postavila na jednu stranu, na stranu chudobných a slabých. Takýmto spôsobom vychválila Boha, ktorý robí presne to isté.
Svätá Mária, ako sme ďaleko od takejto logiky... Dôverovala si Bohu a všetko, čo si mala, si vsadila na chudobných. Bok po boku si spolu s nimi urobila z chudoby najjasnejší ukazovateľ tvojej bezhraničnej dôvery v Boha. V toho Boha, ktorý si “vybral vo svete to, čo je hlúpe, aby pomýlil mudrlantov, to čo je slabé, aby dostal silákov, to čo je druhotriedne, menej vznešené”.
My sa asi dakedy necítime na to, aby sme zariskovali. Kedy sa konečne, “ľudsky povedané” (ako inak:) rozhodneme pre to, čo nie je v kurze, kedy sa prestaneme výlučne spoliehať na silu, reklamu, známosti, peniaze, prešibanosť a iné?
Svätá Mária, drž nás ďaleko od pokušenia slúžiť dvom pánom.
Čo s tým dnes spravím?
Možno v malom, ale predsa – rozhodnem sa.
