Šťastné a veselé z tejto zvláštnej krajiny. V Betleheme omše slúžime po arabsky. Vidieť tie cifrovačky a počuť ten monotónny chorál – to na človeka urobí dojem. Pekný dojem. Ježiš, dieťa narodené v Palestíne, skutočné, roztomilé, požehnané. Ale aj tak najkrajšia vec sú betlehemské brány.
Ježiš bol Žid. Je veľkou milosťou, že môžem tento rok stráviť Vianoce tu, v Jeruzaleme. Sabath (sobota) je tu posvätný a tichý. Zasvätený Bohu, tento ľud to dokáže skutočne ojedinele. Božie slovo v týchto končinách páli, režie, zaoráva. Keď vidíš otcov rodín, na rukách synček, cez krk samopal, hneď vieš, že s Bohom, s jeho slovom a prísľubom, neradno žartovať. Ale aj tak najkrajšia vec sú betlehemské brány.
Naprieč Betlehemom postavili múr. Jedni hovoria, že je to hranica, druhí zase, že je to hanba. Madona, ktorá tadiaľ chodila, keď ešte ani samopaly, ani kontrolné miesta s ostnatým drôtom neboli, si myslí,, že je to neskutočne smutné. Chodila presne po tých istých vŕškoch. Ale aj tak najkrajšia vec sú betlehemské brány.
V Jeruzaleme vyučujem teológiu v seminári, kde máme študentov dvanástich národností z piatich kontinentov. Títo chalani, chodia v nedeľu do Betlehema do oratória. V Betleheme sa Boh stal človekom. Človekom, nie Áziou, Afrikou, Európou, Amerikou či Oceániou. Človekom. Každý deň to zažívame v komunite. A ide nám to, nie je to teória. Spolu sa modlíme a zhovárame sa po anglicky. V Duchu Svätom:). Ale aj tak najkrajšia vec sú betlehemské brány. Najmä počas tejto tichej a svätej noci.
Nie však brány mesta Betlehema, tam by ste nič také nenašli. Futbalové brány v saleziánskom oratóriu. V Betleheme je pekné oratórium, skoro také ako hocikde v Taliansku.
Raz som videl mladého palestínskeho spolubrata, ako deťom rozprával jeden z don Boscových snov. Deťom, ktorých starší bratia chodia so samopalom. Pozeral som a veľa som nerozumel. Rozmýšľal som, v koľkých kútoch sveta sú mladí saleziáni, plní nadšenia, a rozprávajú deťom, ktorých starší bratia chodia so samopalom, don Boscov príbeh. Videl som tam aj don Bosca. Bol tam, bol to on, chcel by tieto deti dostať do kostola, rozprávať im príbehy, spievať s nimi, zahrať futbal. Kvôli tomuto Ježiš prišiel do Betlehema a Jozef s Máriou boli pokojnými a poctivými občamni. Preto tá najkrajšia vec sú betlehemské brány. Ihrisko a kopec detí na ňom a nie vojna.
Deti, zostaňte tu, medzi kostolom a ihriskom. Neberte do rúk samopal, aby ste svetu zvestovali, že ste dospeli. Vám, komu inému, ak nie vám, patrí Kráľovstvo. Videl som don Bosca, ako sa rozprával s týmito deťmi. Ako ich chcel zaujať, ale vedel, že sa mu to nepodarí. Zostaňte tu, prosím, neodchádzajte. Buďte tu. Nestaňte sa veľkými, ak to znamená nosiť samopal na krku. Zostaňte tu, medzi betlehemskými bránami a zajtra si radšej zahráme futbal.
Vianoce 2005
