Dnes čakáme na návštevua na duchovnú obnovu komunitu saleziánov z Michaloviec.Žiaden problém. Ráno rozospatý sadám doauta, že idem kúpiť nejaké pečivo k raňajkám.Cestou rozmýšľam. Domáci supermarket alebo českákonkurencia? V konkurencii majú väčší výberza vyššie ceny - zvítazila konkurencia. Obľúbené120gramové sedemzrnné bagetky boli v akcii z 9,90 na7,90. Nekúpiš? Šup, 10 kúskov do vrecúška apoďho ďalej.
Pri pokladni prekvapenie. Vykladámveci na pult a keďže toho nemám veľa, podchvíľoupokukujem na display s cenami. Bageta viaczrnná 8,90,- x 10kusov rovná sa 89,-. Zbystriem. Vyplatím celýnákup a lovím v pamäti, ako to tam všetko na týchkošíkoch s pečivom bolo popísané.
Vzbĺkla vo mne "občianskahrdosť". Nechávam nestrážený košíks nákupom pri informáciách a ponáhľam sado pekárenského sektoru s bločkom v ruke. Rýchlakontrola a podozrenie sa napĺňa. Pýtam sa pekára, či"sedemzrnná" a "viaczrnná" bagetanie je náhodou to isté (sedem je číslo plnosti- profesionálna deformácia:). Vraví, že nie. Anaozaj. Je tu aj "viaczrnná", ale za 8,90. Alepredsa ja mám v košíku "sedemzrnnú".Pekár ide so mnou ochotne k informáciám (temeruhlopriečkou vzdialený kút budovy). Chcem výjsťa ukázať mu košík s nákupom. "To musíteísť cez pokladňu č. 11". Krokujem ďalšiuuhlopriečku. Z druhej strany zátarasy sa vraciam späť.Pekár konštatuje, že mám pravdu a vysvetľuje celúzáležitosť pracovníčke na informáciách."Nechajte to tak, veď je to len 10 korún". Moja"občianska hrdosť" stráca na sile vo vidinepreverovaní, kopírovaní bločka,telefonovaní.... Veď je to len 10 korún. Ale na mojepočudovanie to nie je až také hrozné. Suchýúradnícky proces. Ospravedlnenie by som márnečakal.
Mám z toho pocit, akoby sompristihol malé decko, keď potajomky vyťahuje mamke 10 kurúnz peňaženky. Odchádzam spokojný?! Neviem tozadefinovať.
Dúfam, že to bol dnes vnemenovanom českom supermarkete prvý aj poslednýprípad. Alebo žeby ich predsa len bolo viac? Niekedy je dobrénosiť v peňaženke aj kúsok "občianskej hrdosti".
