„Čau," zaznie mdlý hlas na druhom konci linky.
„Čo sa deje? Znieš smutne."
„Vieš čo? Naháňam mravce. Objavili sa a sú všade! Malé, veľké, červené aj čierne! Je mi do plaču. Práve som ich povysávala." Unavený povzdych.
„Chúďatko," snažím sa o empatiu, „ tak prečo ich nevyhubíte nejakými chemickými prípravkami?
„Veď už sme predtým, ale oni sa rozšírili!"
„Tak ich oblej vriacou vodou, tak ako to robí naša babka púchovská."
„Čo si! Veď vytopím susedov."
Čriepky nášho rozhovoru mi doznievaju v ušiach ešte dlho potom, ako ho skončíme a ja, usmievajúc sa popod fúz, ťukám už opäť seriózne do klávesnice.
Šéf sa dnes totiž vybral na služobku. To znamená? Kancelárske myši majú hody!!! Joanna si zrazu musí spraviť urgentný nákup v meste.Cheryl vyzdvihnúť narodeninový dar pre syna. A ja?
Najprv sa statočne držím, som predsa čestná a pracovitá Slovenka!
O minútu neskôr, po dohode s mojim čestným vnútorným ja, odobrím si jeden malý hriech a už vytáčam predvoľbu 00421......
„Segra, ahój, to som ja!" škerím sa do telefónu ako také lečo, „Nemám nikoho v kancoške, tak ti volám."
