Olomouc, stotisícová metropola úrodnej Hanej a šieste najväčšie mesto Českej republiky, leží priamo v srdci Moravy. V súčasnosti je sídlom starobylej univerzity, arcibiskupstva, filharmónie, viacerých múzeí a divadiel. Cirkevní preláti tisíc rokov rozvíjali toto mesto, v ktorom zanechali viacero pamiatok. Aj preto ho môžeme nazvať moravský Salzburg. Vydajme sa po jeho stopách.
Arcibiskupský palác
Pochádza zo 16. storočia a pôvodne ho postavili v barokovom slohu. Jeho sály zdobí bohatá štuková výzdoba, dochoval sa dobový nábytok i keramické kachle a výnimočný je súbor pozlátených klasicistických lustrov. Interiéry sú doplnené vzácnymi zbierkami skla, porcelánu, habánskej keramiky a striebra.
Spomínaná rezidencia sa zapísala do českých národných aj európskych dejín ako miesto mimoriadnych udalostí: V jej priestoroch prenocoval cisársky pár Mária Terézia a František Š. Lotrinský. Pred bitkou u Slavkova sa v ňom radili ruský cár a rakúsky cisár ako postupovať v boji proti francúzskemu cisárovi Napoleonovi I. Spomínaný palác bol aj svedkom abdikácie cisára Ferdinanda I. a nástupu jeho synovca Františka Jozefa I. na habsburský trón v decembri revolučného roku 1848.
Spomínané priestory je možné navštíviť so sprievodcom a budova je i dnes sídlom Arcibiskupského úradu.
Obďaleč, na Svätováclavskom pahorku sa nachádza viacero cirkevných stavieb. Obopínajú priestor Václavského námestia. Medzi nimi dominuje Arcidiecézne múzeum a Dóm sv. Václava.
Arcidiecézne múzeum
Sídli v komplexe historických budov kapitulného dekanstva. Tie stoja na mieste stredovekého Olomouckého hradu, ku ktorému patril biskupský palác. Ten nazývajú aj Zdíkuv palác a bol postavený v románskom slohu, pričom sa z neho zachovali iba fragmenty.
Samotné múzeum je rozdelené do viacerých expozícií. Boli vytvorené prevažne z exponátov v cirkevnom vlastníctve.
Obrazáreň olomouckých arcibiskupov zdobia olejomaľby talianskeho, nizozemského a stredoeurópskeho pôvodu. Medzi nimi spoznávame diela barokových majstrov Karla Škréty a Paula Trogera.
Klenotnica je situovaná v trezorovej miestnosti. Vystavujú v nej najcennejšie umelecko-remeselné diela z drahých kovov ako sú kalichy, patény, monštrancie a relikviáre z obdobia gotiky, renesancie a baroka. Z nich vyniká Monštrancia Zlaté slnko Moravy, ktorá je vyhotovená zo zlata a bohato zdobená viac než 1400 diamantmi a 18 veľkými smaragdmi.
V období baroka sa počas slávností uskutočňovali veľkolepé triumfálne vjazdy olomouckých arcibiskupov do mesta. Ich najhonosnejšou pripomienkou je vystavený ceremoniálny pozlátený kočiar, pôvodne vyhotovený v Paríži začiatkom 18. storočia.
Spomínané múzeum je voľne prístupné aj bez sprievodcu.
Dóm svätého Václava
Katedrála s dvojvežovým priečelím patrí neodmysliteľne k panoráme mesta. Tretia veža, meria 100,65 metrov a je najvyššou na Morave. Pôvodne románsku baziliku vysvätil roku 1131 biskup Jindřich Zdík. Po požiaroch bola v priebehu 13. a 14. storočia prestavaná ako gotická trojloď, na južnej strane neskôr pribudla renesančná kaplnka sv. Stanislava. Pod presbytériom zo 17. storočia sa nachádza dvojposchodová krypta. Na oltári pri jednom z pilierov je umiestnený relikviár s pozostatkami sv. Jána Sarkandera, svätorečeného pápežom Jánom Pavlom II. v Olomouci roku 1995. Medzi rokmi 1883-1891 prešla katedrála novogotickou prestavbou.
Keď navštívite spomenuté miesta, zažijete iba časť krásy, ktoré Olomouc ponúka. V článku sme si predstavili jeho cirkevné pamiatky. Mesto má aj svoju svetskú vznešenosť: Horné námestie s historickými domami, Stĺpom Najsvätejšej Trojice, radnicou s orlojom, Caesarovou fontánou, Chrámom sv. Mórica, Merkúrovou fontánou, Edelmannovým palácom, Herkulovou fontánou a Dolné námestie s Neptúnovou fontánou, Mariánskym morovým stĺpom a Jupiterovou fontánou.
Olomouc dýcha históriou. Má svoje genius loci ale o tom nabudúce.
