Svoje by o tom vedela porozprávať aj maďarská hlava štátu Lászlo Sólyom. Po tom, ako oznámil svoj zámer osláviť výročie vypuknutia revolúcie proti habsburskej monarchii v roku 1848 spolu s krajanmi v Srbsku, sa totiž dočkal odmietavých vyjadrení priamo z kancelárie srbského prezidenta. Sólyom sa však nenechal odradiť a vo svojich cestovateľských plánoch pokračoval ďalej, tentoraz s konečnou destináciou v rumunskom Sikulsku. Nuž a hoci sa aj v tomto prípade stretol s odmietavým postojom miestnych úradov, ba dokonca s odvolaním povolenia na pristátie pre jeho súkromné lietadlo, vzniknutý problém zobral do vlastných rúk a do Sedmohradska vyrazil autom.
Trhlinka tohto plánu sa však objavila už na hraničnom prechode do Rumunska, keď colníci celú prezidentskú kolónu zastavili a každé auto skontrolovali, pričom si nezabudli vypýtať doklady ani od samotného prezidenta. Nuž a hoci to pre bežného smrteľníka neznie nijako vážne, takýto postup pri prezidentskej návšteve nie je vôbec obvyklý.
Budapešť preto neveriacky krúti hlavou a žiada vysvetlenie, zatiaľ čo si Bukurešť trvá na svojom. Údajnou príčinou je však nepresný preklad politickej nóty, ktorou Sólyom oznamoval svoju návštevu osláv istej samosprávy v Sedmohradsku. V nej totiž zaznelo namiesto slova samospráva slovo označujúce skôr autonómiu, čo zo strany našich južných susedov nie je práve zriedkavé, a tak na reakciu nebolo potrebné dlho čakať.
Zrnko múdrosti tak zostáva na strane Bukurešti, keďže tá sa učí z chýb druhých a vyhýba sa vlastným. Cestovateľské excesy Sólyoma totiž už začínajú byť všeobecne známe od okamihu, keď pred rokom a pol prišiel na „neoficiálny" pokec s obyvateľmi Komárna na Slovensku...
Nuž, hodovalo sa poriadne aspoň v samotnej Budapešti. Jej ulicami si totiž zapochodovali nacionalisti navlečení v uniformách z druhej svetovej vojny, nasledovaní členmi Maďarských gárd, ktorej rady rozšírilo ďalších 650 členov. Zahulákali si zopár hesiel o Veľkom Maďarsku a rozišli sa. Pokračovanie teda o rok, či skôr do roka...
