
Na druhej strane, postoje Klausa k otázkam ekológie sú všeobecne známe už z minulosti, keď ekológiu označil za pavedu, za čo si v istej ankete vybojoval cenu za „antiekologický výrok roka". Globálne otepľovanie tiež označil za fatálny omyl súčasnosti a za cieľ svojej energetickej politiky jadrové, uhoľné a parné elektrárne.
Sám sa tiež považuje za európskeho disidenta. Európska únia je podľa neho revolučný experiment, ktorý je založený na tom, že sa rozhodovanie z jednotlivých štátov prenáša do celoeurópskych inštitúcií. Ako jeden z mála popredných politikov, či dokonca jediný netajil svoju radosť z výsledkov referenda v Írsku o Lisabonskej zmluve, ba opakovane sa nechal počuť, že sám by jej návrh nepodpísal. V súčasnosti je takpovediac na ťahu. Keďže českí poslanci zmluvu schválili, musí ju ešte schváliť prezident. Ten však zo svojho pôvodne razantného odmietania postupne ustupuje a je ochotný zmluvu podpísať, no len v prípade, že opätovné hlasovanie v Írsku bude úspešné.
Na ekonomickú krízu má taktiež vlastný pohľad. Za tú podľa neho nemôže trh, ale politické manipulovanie trhu a jej najlepším riešením by bola liberalizácia a deregulácia európskej ekonomiky.
Napriek tomu, že jeho vystupovanie je často označované za populistické „drístanie", netreba zabúdať na fakt, že Klaus je jeden z najuznávanejších českých ekonómov. Vyštudoval Vysokú školu ekonomickú v Prahe, na ktorej v súčasnosti pôsobí ako profesor a dodnes vydal až 34 knižných titulov. V minulosti tiež pôsobil ako bankový úradník, prognostik i minister financií.
Z týchto postov sa jeho kritike nevyhla ani spoločná európska mena, ku ktorej, samozrejme, zaujal tento euroskeptik negatívny postoj. Euro totiž podľa neho núti rozličné ekonomiky zdieľať jednotnú menovú politiku a vystavuje krajiny ďalším rizikám meniaceho sa ekonomického prostredia. Nuž a napriek tomu, že v súčasnosti je pre mnohé európske krajiny, ako napríklad Maďarsko, zavedenie eura ich najvyššou métou, Klaus je presvedčený, že existencia českej koruny je pre Česko obrovskou výhodou. Môže tak totiž pružnejšie reagovať na problémy v ekonomike.
Nuž, Klausovi sa zväčša oponuje len veľmi ťažko. Jeho argumenty sú racionálne a vyvážené, a tak sa mu najlepším oponentom stane azda až čas, ktorý ukáže, či si deti o niekoľko rokov napíšu v školách ku menu Klaus okrem slova prezident aj niečo iné...