Najpodivuhodnejším momentom na celej záležitosti zostáva, prečo zobral Baláž iniciatívu vyjadriť sa ku kandidátom z pozície cirkvi do vlastných rúk, a prečo tak urobil práve prostredníctvom kázne na svätej omši. Kde zostalo právo na odpoveď a obhajobu? A vôbec, čo robí politika v našich chrámoch? Nemá kázeň reagovať a nadväzovať na jednotlivé čítania z Biblie? Ľudia prichádzajú do kostolov, aby duševne pookriali a od kázne sa očakáva, že im pomôže riešiť ich každodenné problémy a ukáže im cestu, ako žiť v súlade s Bohom. Keďže bohoslužby nie sú robené formou umožňujúcou diskusie alebo zapájanie sa veriacich do priebehu, zúčastnení prejavujú svoju plnú dôveru kazateľovi a ochotu nechať si kázať v oblasti morálky a viery. Nie je preto pokrytectvom a zneužitím ich dôvery, keď kňaz využije tento čas na agitáciu veriacich v prospech kandidáta za kresťanskú stranu a na prirovnanie jeho protikandidátky k vodcovi najväčšej mašinérie zla v dejinách ľudstva?
Navyše, čo ak zájde ešte ďalej a prirovná svojich poslucháčov k prisluhovačom tohto režimu? Veď podľa Balážovho vyjadrenia, že Hitler robil všetky strašné veci na základe súhlasu nemeckých poslancov vyplýva, že potenciálni voliči Radičovej nie sú ničím iným, ako stelesnením samotného Reichstagu... A čo právo, respektíve povinnosť rozhodnúť sa v otázke voľby kandidáta samostatne a bez nátlaku iných? Je veriaci, ktorému sa páči viac volebný program nekresťanského kandidáta horší než ostatní veriaci?
Predstava úplného dištancovania sa cirkvi od politiky by bola asi utópiou, o čom napokon svedčia aj samotné dejiny. Cirkev má právo vyjadrovať sa a komentovať niektoré spoločenské otázky, ktoré viac či menej zasahujú do politiky. Má právo vyjadriť sa k sporným otázkam doby, ako sú potraty či registrované partnerstvá. Je však potrebné pridávať k tomu ešte aj takto explicitne vyjadrené postoje ku jednotlivým kandidátom? Ak by aj odpoveď na túto otázku bola kladná, prečo tak robiť takýmto útočným spôsobom? Presné pravidlá, ktoré treba dodržať v rámci prezidentskej kampane sú jasne stanovené v zákone. Kam však až možno zájsť v rámci antikampane? Je skutočne úplne v poriadku, keď cirkevní hodnostári začnú v rámci svojho politického mítingu honosne nazývanom svätá omša napadať jednotlivých protikandidátov?
Nuž o tom, že aj ten znalejší učiteľ niekedy pochybí, sme sa práve v súvislosti s cirkvou už mohli neraz presvedčiť. Všetko je však otázkou tolerancie a toho, čo všetko ľudia znesú. A tak to i teraz v spoločnosti vyzerá tak, že sa zachová rovnako, ako aj veriaci zúčastnení na spomínanej omši. V tichosti a so sklonenou hlavou odkráča preč...
