Napokon sa pravdepodobne najsmelší člen skupinky predsa len odhodlal a natiahol ruku ponad pokladničný pás. Vzápätí naň položil malú modrú škatuľu s červenými srdcami navrchu a spolu s kamarátmi napäto vyčkával, čo bude nasledovať...
„1,30€, ďakujeme za nákup..."
Zvláštne, pomyslel som si. Teda, nerád pôsobím moralizujúco, no ja v ich veku... Hmm, iná doba? Možno. Avšak kto vytvára morálne hranice tej ktorej doby? Deti asi nie... Tie robia len to, čo vidia robiť druhých. A vidieť sa toho dnes dá skutočne dosť...
Časy, kedy boli mládeži neprístupné časopisy v novinových stánkoch decentne založené tými ostatnými, sú už totiž dávno minulé. Babky-demokratky, ktorých večnou témou je vzdychanie nad skazenou mládežou, totiž neváhajú vycapiť tieto plátky za sklo stánku na to najsamvyššie miesto, a to pekne každý sólo, nech sa dobre predávajú.
A tak si vravím, ľudia netvárte sa tak pobúrene, keď na ulici stretnete tlupu tackajúcej sa mládeže s fľašou v ruke, za ktorou sa šíri nepriehľadná dymová clona, z ktorej sa ozývajú výrazy hodné i ostrieľaného baníka... Decká to už asi niekde videli a tovar ktosi predal...
Nuž ale „no problem", sme predsa spoločnosť moderná...
