Ani skutočné harmonické súžitie párov okolo vás neznamená pre fungovanie vášho vzťahu s partnerom nič.
To, čo sa vám javí ako harmonické súžitie, môže byť pod povrchom, za zavretými dverami, vzťahom, ktorý by vám v žiadnom prípade nevyhovoval. Možno vaši rodičia sexuálne spolu nežijú od svojich 30 rokov. Možno sa spolu nerozprávali desať či dvadsať rokov. Možno sa dvadsať rokov spolu rozprávali iba čisto inštrumentálne, iba o deťoch a o tom, čo nakúpiť a kedy vybrať deti zo škôlky a z družiny. Možno sa nerozviedli či nerozišli iba kvôli deťom, možno pre tento krok iba nenašli dostatok sily, pretože museli riešiť iné problémy, a na vlastné vzťahy im neostával čas ani energia.
Možno svoj život s partnerom prežili len iba vďaka neschopnosti niečo riešiť, neschopnosti akejkoľvek akcie, a vďaka stereotypom. Vďaka nedostatku odvahy začať ešte raz nový život s iným partnerom. Vďaka akejsi „zbabelosti“. Napokon zistili, že sú už príliš starí na to, aby veci začali meniť, a v konečnom dôsledku si nejako „ostali“, uzavreli doživotné, a teda relatívne krátke prímerie.
Storoční manželia v žiadosti o rozvod ako dôvod uviedli „neprekonateľný odpor“. Sudca sa ich pýta, prečo sa chcú rozviesť pre neprekonateľný odpor až v takom vysokom veku. Starí manželia odpovedajú: „Viete, my sme sa už desaťročia nenávideli, ale ostávali sme spolu kvôli deťom. Ale teraz už všetky naše deti umreli, takže...“
Neviete, čo sa deje za zavretými dverami spální, kuchýň a obývačiek vašich súrodencov a priateľov. Možno by vám z toho bolo zle. Vnímate iba povrch, vnímate iba to, ako sa vám manželstvá a partnerstvá vašich súrodencov a známych prezentujú. Ale neviete, čo je v pozadí, na čom tie vzťahy stoja. Netušíte, kto sa obetoval komu, kto je obeťou a kto je obetníkom. Neviete, čo, kedy a prečo sa medzi nimi stalo. Neviete, kto koho (viac) podvádza.
Možno tie páry okolo vás fungujú na dohode o vzájomnom nezasahovaní, o sexuálnej či inej voľnosti a slobode. Možno obom vyhovuje sexuálne žiť súčasne s viacerými partnermi, a vzájomne si tieto úlety tolerujú. Možno si tie úlety aj inštitucionalizovali a vzájomne posvätili, takže už to nie sú úlety, ale vlastne štandard.
Netušíte, čo sa deje za zavretými dverami bytov vašich rodičov, súrodencov, priateľov a známych.
Možno sa vám niekto niekedy otvoril, vyžaloval, priateľka či brat vám zmáčali rameno. Ale povedali vám len svoju verziu, a to nie celú, ale iba jej časť. Poznáte iba časť upravenej verzie manželskej či partnerskej krízy, nepoznáte kontext, neboli ste pri všetkých partnerských či rodinných radostiach a strastiach, a najmä pri všetkých tých naschváloch, príkoriach, verbálnych atakoch a neverbálnych signáloch.
To, že partnerstvá okolo vás skutočne alebo iba zdanlivo fungujú, nemá so stabilitou a udržaním vášho partnerstva nič spoločné.
Dokonca, ak aj pripustíte, že existujú páry, ktoré si dokážu aj po mnohých rokoch, či desaťročiach udržať harmonický, či priam idylický partnerský vzťah, nemá zmysel vyčítať si, že vám sa to nepodarilo.
