Práve v médiách sa takým moderným prevzatým anglickým slovom stalo slovo content. Contentom je to, čo stojí v časopisoch (text je content, obrázok je content), to, čo sa vysiela v televízii, to, čo sa dá čítať na internete alebo to, čo hrajú v kine, v divadle alebo na koncerte. Obsah, povedalo by sa. Slová ako text, článok, správa alebo fotografia (v novinách a časopisoch), relácia (v televízii), film, divadelná hra alebo pieseň znejú už staromódne a nudne.
Mediálny priemysel rozlišuje medzi formou, médiom a contentom, obsahom. Texty a obrázky ako content sa môžu používať v rôznych médiách, sú na predaj. Ak porovnáte správy v televíziách či v rozhlase so správami mienkotvorných alebo bulvárnych médií či internetových spravodajských portálov, často zistíte, že majú nielen rovnaké témy, ale že aj celé texty venované týmto témam, sú prakticky totožné. Dôvod je jednoduchý, všetky médiá totiž viac-menej odoberajú svoje texty od jednej či dvoch agentúr. Niektoré z týchto médií už ani nemajú vlastné texty (a teda ani vlastných novinárov, analytikov, komentátorov), ale z dôvodu úspornosti a efektívnosti skladajú svoje správy výlučne z agentúrnych textov. Preto môžete nájsť v podstate ten istý content v rôznych tlačených aj elektronických médiách. A preto prakticky vo všetkých médiách sa všetkým udalostiam pripisuje rovnaká vážnosť a sú takmer totožne interpretované. Nutne si človek kladie otázku, či tu nevzniká určitý schematický či uniformný žurnalizmus, nie nepodobný šablónovitým správam médií v totalitných systémoch, inými slovami komunistickej (či inej) propagande.
Jedna vtipná definícia hovorí, že content v časopise je to, čo je z druhej strany stránky, na ktorej je reklama. Alebo, že contentom je všetko, čo stojí na webstránke a nie je súčasne reklamou.
Content je slovo, ktoré sa robí lepším než iné slová, ktoré sa hrá na krajšie, modernejšie, akčnejšie, ktoré sa povyšuje. Celý reklamný priemysel sa snaží slovom content nafúknuť (alebo znížiť?) význam svojej práce: nepíšeme už texty, neskladáme pesničky, nenakrúcame relácie, ale vytvárame content (!).
Tým slovom sa dosahuje aj to, že už nie je dôležitý autor, ten, kto píše, ten, kto tvorí, ale dôležitým sa stáva iba samotný content, ktorý stráca prepojenie so svojím autorom. Už nie je dôležité, kto v mediálnej agentúre, od ktorej všetci text preberajú, tento text napísal, v koho záujme čo analyzoval, zvýraznil alebo zatajil. Novinári, spisovatelia, skladatelia, režiséri sa zmenili cez noc na expertov na content. Content dokonca stráca aj spojenie s vlastným obsahom, content sa stáva púhym predmetom obchodu a kšeftovania. Content je obsah, ktorý je na predaj.
Ale nielen to, content nie je iba obsah médií. Všetko, čo je možné digitalizovať, elektronicky prenášať a šíriť, sa stáva contentom. Videá (na youtube) sú content, reklama (!) je content, mapy (na googli) sú content, správy sú content, pornografia je content, šport je content, príbeh je content. Prakticky všetko je alebo môže byť content. Záleží iba od toho, či sa to dá niekomu posunúť elektronicky, prípadne nespisovne zdieľať. Ak sa to dá zdieľať, je to content. Čertovo kopýtko je v tom, že to, čo je content, je vždy na predaj. Takže, ak sa dá toto všetko digitalizovať, čoskoro budú contentom (a teda na predaj) aj osudy, túžby a sny, city a pocity ľudí a potom aj ľudia sami.
