Dobrý prehľad dobrovoľníckych či občianskych aktivít, ktorým ide o to, aby sa Bratislava stala obývateľným mestom, urobil Jakub Mrva. To však neznamená, že neexistujú aj inédobrovoľnícke aktivity.
Aktivisti zbierajú smeti, zametajú chodníky, likvidujú nepovolené skládky odpadu, natierajú lavičky a zábradlia, čistia a natierajú zastávky, vyznačujú značky na chodníkoch, kde sa nesmie parkovať, likvidujú nelegálnu reklamu, asfaltujú skosené hrany chodníkov pri križovatkách, natierajú padajúce ploty parkov ... možno časom budú aj maľovať na cestách priechody pre chodcov a napokon možno vezmú aj kýblik betónu a pôjdu látať diery na cestách.
Chápem, ak aktivisti protestujú proti čiernym stavbám až po podanie žaloby. Chápem, že občianska, ale pritom odborná skupina aktivistov navrhuje mestu alebo pripomienkuje mestom navrhnuté cyklotrasy. Rozumiem tomu, ak aktivisti a občania podávajú samospráve podnety, že v meste treba opraviť to alebo ono.
Čo nechápem a asi ani nikdy nepochopím, je to, že niekto berie peniaze za niečo, čo má robiť, ale nerobí to, a pritom je to jeho psia povinnosť. Nechápem a nikdy nepochopím, že mesto, ktoré má svietiť, upratovať, kúriť, odpratávať sneh, čistiť ulice, zametať chodníky, likvidovať skládky odpadu, čistiť a natierať zábradlia, lavičky a smetné koše a vymieňať ich po opotrebovaní, čistiť a natierať zastávky MHD, maľovať priechody pre chodcov, opravovať cesty, udržovať zeleň, vytínať suché stromy a sadiť nové stromy, zásadne riešiť autá parkujúce na chodníkoch, nedopustiť vznik a rozvoj reklamného smogu a následného totálneho reklamného chaosu..., že mesto si nerobí túto svoju robotu poriadne, hoci na to vyberá dane. A namiesto toho, aby to mesto urobilo, tak čaká, že túto robotu za neho urobí niekto iný, a to zadarmo.
Starostlivosť o základné funkcie mesta (obce) prostredníctvom dobrovoľníckych aktivít je totálne nesystémové. O základné funkcie obce sa musí už z definície starať obec. Aj podľa zákona sa obec má starať o svoj majetok, doslova je povinná majetok obce „zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať“, „udržiavať a užívať“, „chrániť pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím“. Mesto (obec) musí byť schopné aj starať sa o svoje základné funkcie. Upratovanie ulíc, odstraňovanie skládok, natieranie zábradlí a maľovanie priechodov pre chodcov sú základné funkcie mesta.
Dobrovoľníctvo nemôže suplovať základné funkcie obce. A ak ich nahrádza, supluje, tak potom treba samospráve obce (v Bratislave hlavne magistrátu) jasne povedať, že ju nepotrebujeme. Že nechceme, aby magistrát donekonečna rozpredával majetok mesta, aby si jeho zamestnanci mali z čoho vyplatiť mzdy. Povedať magistrátu, že nič neurobil pre mesto a iba čaká na dobrovoľnícke aktivity. Že magistrát podviedol a zneužil dobrovoľníkov.
Dobrovoľnícke aktivity patria inde. Dobrovoľnícke aktivity sú nadstavba, bonus, plus, niečo viac, čerešnička na torte, zvýšenie kvality života. Napríklad už to spomínané pripomienkovanie návrhov cyklotrás. Alebo aktivita za posunutie zastávky MHD. Alebo petícia za zmenu otváracích hodín nemocnice. Alebo aktivita za premávku električiek v noci (alebo proti).
Suplovať dobrovoľníckymi aktivitami základné funkcie mesta je chybné. A počítať s týmito dobrovoľníckymi aktivitami, ktoré suplujú základné funkcie mesta, je zo strany mesta, a najmä magistrátu, manipulatívne, hnusné a zvrátené zneužívanie.
Keby si v tomto štáte a meste robili poriadne svoju robotu ľudia, ktorí sú za ňu platení, a ťažko platení, tak by nebolo treba žiadnych dobrovoľníkov. Dobrovoľníci robia niečo, za čo zobral peniaze niekto iný. Je mi ľúto.
Ešte aj takto: Magistrát Bratislavy (ale aj iné obce) rád používa argument, že nemôže a nesmie investovať do cudzieho majetku. Prečo potom mesto očakáva od iných, že budú investovať (svoj čas, prácu) do majetku mesta?
A ešte jeden argument: Ľudstvo pred pár tisícročiami vymyslelo niečo ako deľbu práce. Ty vieš lepšie to, ja zas ono. Tak ty urob to, a ja urobím ono, a potom si tie tovary/služby vymeníme. Trochu sa tým prispelo k pokroku. Takže by bolo asi lepšie, keby si každý robil poriadne svoju robotu. Lebo sa môžeme dožiť stavu, že chirurgovia povedia, že sa nejako nakopilo, a že by bolo dobre pomôcť. Nech sa hlásia dobrovoľníci. Skalpely, ihly a nite dodá špitál, ale ak by sa dalo, rukavice si doneste vlastné ... však viete, zdravotníctvo je na tom finančne zle.
Inak, nebolo by lepšie, aby dobrovoľníci využili svoje vzdelanie a skúsenosti a každý z nich aby sa zamyslel, prečo to tu akosi nefunguje? Právnici by sa mohli zamyslieť, ako to urobiť, aby sa vlastník staral o svoj majetok. Znalci EÚ (európske štúdie, na koľkože vysokých školách sa to študuje?) by sa mohli zamyslieť, prečo Bratislava nemôže dostať peniaze z EÚ (alebo už môže?) alebo prečo to tam funguje u tu nie. Psychológovia a sociológovia (a kulturológovia...) by sa mohli zamyslieť, že či máme ako Slovač čosi výnimočné v génoch, že si takto za... znečisťujeme krajinu a že teda čo s tým...? A nielen zamyslieť, ale aj navrhnúť riešenie a uskutočniť ho. Hm? A nie behať s lopatou a metlou.
... ale ok, zase kuvikám a nepriložil som ruku k dielu. Idem si kúpiť bielu farbu a začnem maľovať priechody pre chodcov. Potom si kúpim vrecko cementu a začnem opravovať rozmlátené obrubníky v celom meste. Však to tiež nemá kto urobiť.
Magistrát Bratislavy, ak si nevieš robiť svoju robotu poriadne preto, lebo máš štátom zle nastavené financovanie, tak to treba riešiť na legislatívnej úrovni a vláde jasne signalizovať tento fakt, napríklad týmito slovami: „Za tieto peniaze, milá vláda, sa to nedá robiť. Za zlomok rozpočtu Brna neviem udržať v hlavnom meste členského štátu EÚ ani základný poriadok. Musíš to, milá vláda, nastaviť inak.“. Kedy sa so zlým nastavením financovania hlavného mesta dalo niečo poriadne urobiť, ak nie v čase, kedy tak primátor, ako aj vláda boli z jedného hniezda? Ak to neurobili teraz, tak to už Nesrovnal alebo Kňažko na jednej strane a Fico na druhej strane nikdy neurobia.
Aktivisti, dobrovoľníci, ja nechcem spochybniť vaše nadšenie a už vôbec nie vašu prácu. Určite nie. Len by som chcel, aby ste sa niekedy, občas, zamysleli nad tým, či vo svojom svätom nadšení a spravodlivosti nerobíte z dlhodobého hľadiska viac škody ako osohu. Či vaša neplatená aktivita nevedie v konečnom dôsledku k tomu, že ten, kto disponuje vašimi daňami a je za robotu platený, si na vašu aktivitu a na vašu prácu zvykne a vy sa chytíte do vlastnej pasce.
Chápem tento apel: „Naše dobrovoľníctvo je protestom. Protestom proti apatii, bezmocnosti a nezáujmu kompetentných. Je dôkazom, že situácia je natoľko kritická, že samotní obyvatelia riešia svoje problémy. To nie je dôkaz vyspelej aktívnej spoločnosti, ale prehnitého systému neschopného pomôcť bežnému obyvateľovi.“
Žiaľ, od jeho napísania uplynuli už takmer dva roky a nič sa nezmenilo. Začať treba asi niekde inde.
