A tu do toho "čara" ďalší reklamný blok a v ňom zamatový hlas Duška Jamricha oznamujúci, že keď si niečo kúpite, tak "už nič neriešite". Slang ako vyšitý, akoby Viliam Záborský alebo Karol Machata (blahej pamäti, kto by si to ešte pamätal, že?) v chvíľke poézie zavalili: "Šalát? To nemusím! Či?". Ale však prečo nie. Doba je ťažká, časy sú zlé, účty treba platiť a každá koruna dobrá. Odpľujete si a ide sa ďalej.
Veď o chvíľu nato iný celkom príjemný hlas inzeruje tovary obchodného reťazca a so svätou prostotou ponúkne "zipser" klobásu, čo je iste Bohu milé, len keby ten pán vedel, že neponúka zipsovú klobásu, ale spišskú klobásu. Pretože Zips je po nemecky Spiš, a čo je najdôležitejšie, nečíta sa "zipser", ale "cipser" klobása. A keď potom pokračuje ten bohumilý hlas v znamení "píš, ako počuješ", či skôr "čítaj, ako vidíš" s ponukou šumivého vína "de luxe" namiesto "de lux", zapochybujete o niekoho schopnosti vykonávať svoje povolanie a prebehne vám mysľou niečo ako, že tu už je fakt každému všetko jedno.
Skúsite teda na chvíľu rádio, hlavnú verejnoprávnu spravodajskú reláciu, a tam zrazu vzrušený hlas redaktorky znejúci ako z oka hurikánu a referujúci o vyčíňaní vetra v Španielsku okrem iného aj slovami, že víchrica kácalastromy. A tak zauvažujete, že či by to kácanie prešlo aspoň v češtine, asi áno, hoci "káceti" je aj tam skôr rúbať, a stromy sa rúbať samy nevedia a ani vietor ich nevyrúbe. V slovenčine môže vietor stromy všeličo, napr. lámať, váľať, vyvracať, zlomiť, zvaliť i vyvrátiť, ale určite nie kácať. Ale použite mozog, keď stojíte v oku hurikánu.
A potom si spomeniete, že prednedávnom sa akási redaktorka snažila vydolovať zo seba neexistujúcu spomienku na Vinetua (no dobre, ak chcete, tak na Winnetoua) a dokonca jej niekto napísal, kto ho hral, a ona to meno aj prečítala, a teraz sa držte, ako "Pier Brajs": Lebo však prečo nie, meno Brice by tak nejako asi Angličan prečítal, čo na tom, že to bol Francúz. V miernej panike prepnete kanál a tam seriózny dokument o tretej ríši a tam seriózny hlas číta seriózny komentár o Hitlerovom nohsledovi Albertovi Speerovi, a ako "Spír", tak "Spír", nám už je to všetko jedno, angličtina lingua franca, Nemec Nenemec. Ešteže meno jeho pána stále čítajú správne.
Večer sa vrátite k televízii, zapnete si televízne noviny alebo inú hlavnú spravodajskú reláciu príslušnej televízie a môžete začať rátať, koľkokrát sa bude "jednať o niečo", koľkokrát sa bude niečo "zahajovať", koľkokrát bude niečo "začínať" a koľkokrát to bolo, je alebo bude "o tom, že". Ak sa aspoň sedemkrát "o niečo nejedná", štyrikát "niečo nezahajuje", trikrát "niečo nezačína" a tak dvadsaťpäťkrát to nie je "o tom, že", tak to ani neboli poriadne správy. Jednajú, zahajujú, začínajú aj otomujú nielen ministri, štátni tajomníci, riaditelia podnikov, divadiel, múzeí, galérií aj vesmíru, sudcovia, prokurátori, žalobcovia, obhajcovia aj policajti, hovorkyne ako jedna žena a hovorcovia ako jeden muž, ale, čo je najhoršie, občas aj redaktori a novinári. Akadémia by sa mala zamyslieť.
So zmiešanými pocitmi si potom na záver v správach verejnoprávneho niečoho v rámci dozvukov udalostí okolo prešovského paneláka vypočujete iste odborníka na statiku a búranie, len nie na jazyk, že "bytovka pôjde dole, neni o čom". Ten pán má na takúto formuláciu plné právo, jediný problém je s tým, že kde má na to plné právo. Medzi kolegami a bagrami určite, ale jeho plné právo sa končí na (virtuálnom) prahu verejného média.
Panebože, toľký purizmus. Idem sa hanbiť do kúta.
