Už som tu napísal, že na všetko vo vzťahu sú vždy dvaja. Za vzťah, za jeho fungovanie alebo nefungovanie nesú zodpovednosť obaja partneri po celý čas jeho trvania. Vy ste si vybrali niekoho, s kým ste sa rozhodli prežiť život a byť s ním šťastný (spokojný). A vybrali ste si ho práve preto, že je taký, aký je.
Ale život plynie a mení sa celý svet. Meníme sa teda aj my a mení sa aj náš partner. S postupujúcim vekom sa intenzita jeho vlastností začne prehlbovať, a to žiaľ aj tých negatívnych. Žijete síce spolu, ale na rovnaké situácie reagujete odlišne a odvodzujete si z nich iné poučenia. Možno z toho všetkého raz získate pocit, že po rokoch strávených spolu svojho partnera vlastne vôbec nepoznáte.
Každý deň sa preto znova a znova rozhodujete o tom, či váš partner je ten pravý alebo (už) nie. Partnera nemáte „prideleného“ za trest a spolužitie s ním nie je vaším osudom, z ktorého niet úniku. Nenahovárajte si takéto hlúposti. Každý deň sa znova a znova rozhodujete o svojom šťastí. Viem, nepripomínajte mi to, že som vám vravel, že udržať vzťah na základe vernosti a dôvery je to najlepšie, čo môžete urobiť. Naozaj je to to najlepšie, čo môžete urobiť, ale iba v tom prípade, že to skutočne aj chcete urobiť. A práve toto rozhodnutie musíte prijímať každý deň znova a znova, po celý váš život.
Pochybnosti, či žijete s tým správnym človekom, sa môžu zjaviť kedykoľvek počas vášho vzťahu. Niekedy sa objavia celkom na začiatku, inokedy po pár týždňoch alebo mesiacoch spolužitia. Žiaľ, táto otázka môže vyplávať aj napríklad po 30 rokoch manželstva. V tomto smere nikto z nás nie je nikdy „za vodou“. Spravidla však už nejaký čas, možno aj mesiace či roky, dopredu viete, že to nie je „ono“. Cítite to niekde vnútri. Ale nechcete tomu uveriť, zdráhate si to sami sebe priznať. Bojíte sa zlyhania, bojíte sa straty, bojíte sa zmeny, bojíte sa rizika, bojíte sa budúcnosti. Zapletiete sa do týchto strachov tak hlboko, že sa z nich už v živote nevykopete.
Ste slobodná ľudská bytosť, takže sa vždy, v každom okamihu vášho života môžete rozhodnúť o čomkoľvek chcete. Môžete sa dokonca kedykoľvek rozhodnúť o tom, či chcete vo vzťahu ostať alebo chcete zo vzťahu odísť. Nikto, nikdy a nikde vám v tom nemôže zabrániť. A všetky okolnosti, ktoré si navymýšľate pre zdôvodnenie toho, že to nemôžete urobiť, sú len a len o vás a o vašej voľbe. Pokojne si nahovorte, že „to“ nemôžete urobiť kvôli deťom. Alebo kvôli rodičom. Alebo kvôli priateľom. Alebo kvôli bytu. Alebo kvôli tomu, že sa bojíte prípadnej samoty. Dobre, nahovorte si čo chcete, ak vám to pomôže ostať. Ale uvedomte si, že tieto „dôvody“ sú súčasťou vášho rozhodnutia.
Svoje šťastie máš vo vlastných rukách. (Latinské príslovie)
Ak sa napríklad rozhodnete kvôli strachu zo samoty alebo strachu zo zodpovednosti, strachu zo života, strachu z toho, že nedokážete fungovať sami, ostať s nedokonalým, alebo dokonca so zlým partnerom, rozhodli ste sa tak vy sami, a nesťažujte sa a nelamentujte preto. Nikto za vás toto rozhodnutie neurobil. Je to vaše rozhodnutie, tak si zaň neste zodpovednosť a zmierte sa s ním. Je to vaša vina, že ste tam, kde ste. Nesnažte sa vsugerovať si, že za váš život a jeho kvalitu nesie zodpovednosť niekto iný. Môžete sa rozhodnúť, že sa zmierite so stavom, aký máte doma, že ostanete so svojím nedokonalým partnerom a urobíte z toho to najlepšie, čo sa ešte dá. Vždy však môžete urobiť pravý opak. Môžete zdvihnúť zadok a povedať mu zbohom. Aj keby ste mali ostať sami. Nech sa rozhodnete tak či inak, vždy to bude len vaše slobodné osobné rozhodnutie.
Určiť, či už nastal ten okamih, keď život so súčasným partnerom nám už nedáva zmysel, nerobí nás šťastnými a stráca logiku, je to najťažšie rozhodnutie, aké môžeme v živote urobiť. Toto je otázka, ktorú riešime celý život a nikdy ju nemôžeme považovať za definitívne vyriešenú. Ale toto rozhodnutie nikto za vás neurobí, ste sami kováčom svojho osudu a strojcom svojho šťastia.
Life is what you make it. (Anglické príslovie)
Ak ste zažili jeden „hlúpy“ vzťah, skúste sa od toho odpútať a ísť ďalej. Kvôli jednému stroskotanému vzťahu predsa neskrachuje celý váš život. Využite priateľov, vyžalujte sa, vyplačte sa niekomu na ramene, otraste sa a choďte ďalej. Nezačnite sa ľutovať, nezačnite zo seba robiť donekonečna nevinnú obeť podlého zradcu. Zopakujte si, že na všetko sú vždy dvaja a uvedomte si, že aj vy ste museli v tom vzťahu niečo veľmi pobabrať, že to takto skončilo. Prevezmite aspoň v duchu svoj podiel zodpovednosti, vzchopte sa, vystrite sa, otraste sa a poďme ďalej. Nehrabte sa donekonečna v tom, čo bolo, v tom, čo je už za vami. Nikoho to už nezaujíma. Za krach vášho vzťahu máte zodpovednosť obaja; za nový život „po krachu“ si už však zodpovedáte výlučne sami. Pred vami je budúcnosť a tá bude práve taká, akú si urobíte. Máte iba jeden život, tak si ho poriadne užite! A skúste sa nabudúce, aspoň trošku, vyhnúť chybám z predchádzajúceho vzťahu či vzťahov. Uľahčí vám to život.
Next one!
