Podľa Jazykovej poradne slovo "neni" nie je spisovné a v slovenčine sa hodnotí ako subštandardný výraz. "Neni to pravda" je správne "nie je to pravda", "neni tu signál" je správne "nie je tu signál", "neni som odborník" je správne "nie som odborník" atď.
Skúsme pár argumentov v prospech "neni". V súlade s jazykovedným pohľadom som tému rozdelil na tri časti: 1. vžitosť, 2. funkcia a 3. systémovosť.
1. Vžitosť/zaužívanosť (miera všeobecnej akceptácie jazykového prostriedku):
"Neni" použili vo svojom diele napríklad Ferko Urbánek, Janko Jesenský, Kristína Royová, Andrej Ferko. Pri vyhľadávaní na internete vyhľadávač ponúkne stovky výskytov, kde bolo na na stránkach v slovenčine použité slovo "neni". V Slovenskom národnom korpuse JUĽŠ SAV je viac ako 1150 výskytov slova "neni". Frekvencia jeho používania je dôkazom jeho akceptácie, ako aj vyjadrením jeho pociťovania ako normálneho a vhodného slova.
2. Funkcia/komunikačná adekvátnosť (miera úspešnosti komunikácie):
Asi nie sú žiadne pochybnosti o tom, že slovo "neni" nestojí v nijakom ohľade proti úspešnosti komunikácie a plne umožňuje pochopenie diskurzu.
3. Systémovosť/ústrojnosť (miera začlenenia do systému jazyka):
Hlavným a vlastne jediným argumentom najvyššej autority pre neuznanie slova "neni" za spisovné a správne je to, že údajne ide o nárečové slovo. Táto argumentácia sa musí javiť aj tomu, kto ju vymyslel, pomerne výrazne slabá. Podľa rôznych zdrojov sa "neni" používa na Záhorí, v Trenčíne, v Turci, v Nitre i na Šariši.
Na záver sa pokúsim načrtnúť pracovnú hypotézu: hovoriaci si v reči podvedome vyberá medzi spisovným (nie je) a nespisovným (neni) tvarom, a to v závislosti od toho, či chce zdôrazniť neexistenciu, absenciu javu alebo stavu, alebo či túto absenciu zdôrazniť nechce.
Ak absenciu javu zdôrazniť chce, vyberie si nespisovný tvar, teda tvar s použitím slova "neni", pretože týmto tvarom (vo výslovnosti) dostatočne zdôrazní to, čo zdôrazniť chce: Neni(!) tu signál. Neni(!) to pravda. Ja som tu neni(!).
Ak hovoriacemu na zdôraznení absencie javu až tak veľmi nezáleží, vyberie si spisovný tvar, teda tvar s použitím slov "nie je" (v 3. osobe jednotného čísla), pretože týmto tvarom (vo výslovnosti) nedochádza k zdôrazneniu absencie javu: Ňeetu signál. Ňeeto pravda. Ja tu ňesom.
To je aj dôvod, prečo sa slovo "neni" vyskytuje v písanom texte, na rozdiel od hovorenej reči, oveľa menej. V písanom texte je totiž tvar "nie je to pravda", ako aj tvar "neni to pravda" v podstate rovnako výrazný a zreteľný, takže nie je potrebné uprednostniť nespisovný tvar.
Tak neviem, nie je treba, neni treba alebo netrebalotento blog?
