O čo mi ide? O zahajovanie: Šéf zahájil poradu, minister zahajuje školský rok, kurátorka zahájila výstavu, športovci zahajovali novú sezónu, lekárka zahájila liečbu, developer zahájil stavbu, investor zaháji výrobu (možno). Kto nezahajuje s nami, zahajuje proti nám.
Tak, a teraz o tom, ako by to asi malo byť. V slovenčine sa dá nedokonavo hájiť krajina, pravda, záujem, česť, vlastníctvo, právo, názor, potom ešte vinohrad a prípadne jelene v ruji. Synonymum je chrániť, brániť, obraňovať. Dokonavo si viem predstaviť, že ak niekto prehrá vojnu, boj či spor, tak krajinu, záujmy alebo názor dohájil (do-hájil). Prípadne, že jelene sa do-hájili, pretože uplynula sezóna ich hájenia. Slovník ešte napovie, že dokonavo zahájiť sa dá iba cesta, a znamená to (zastar.), že na tú cestu nie je dovolený prístup, že sa tá cesta zatarasí. A punktum.
Hájiť niečo iné ako krajinu, záujem, jeleňa a zahájiť niečo iné ako cestu sa v slovenčine nedá. Rozhodne nie poradu (... míting, brífing, brainstorming ...), školský rok, výstavu, sezónu, liečbu, stavbu ani výrobu.
Čeština „zahajuje jednání“ plnou parou a bez problémov. V slovenčine sme sa však rozhodli (...), že rokovanie otvárame, nezahajujeme. Takže: činnosť, proces, výrobu, stavbu, jazdu, liečbu, príhovor, súťaž, preteky, (disciplinárne) konanie môžeme začať alebo začínať. Schôdzu, poradu, rokovanie, sezónu, školský rok, dialóg, výstavu, vernisáž, krst knihy, olympijské hry môžeme začať/začínať alebo aj otvoriť/otvárať.
Zahajovaniu čohokoľvek sa nedá vyhnúť, nedá sa nepočuť, a, žiaľ, asi sa s tým ani nedá nič robiť. Veď jazyk je živý organizmus. Možno časom bude aj „zahájiť poradu“ správne. Však čo?
