Stratiť životného partnera nie je skutočne žiadna sranda. Čo sa týka záťaže vašej psychiky, je to skoro to isté, ako keby zomrel. Z určitého uhla pohľadu je to hádam aj horšie. Ak vám životný partner zomrie, viete, že je to definitívne a neodvolateľné. Už ho nebudete vidieť, počuť, nebudete ho už nikdy vnímať. Je definitívne preč. Ak sa vás životný partner rozhodne opustiť (alebo vy jeho), túto istotu žiaľ nemáte. Ba práve naopak, budete ho zrejme (musieť) ďalej stretávať, vídať, počúvať a vnímať. Bude sa vám ešte týždne a možno aj roky pripomínať. Vy sa napriek tomu budete musieť vyrovnať s jeho odchodom.
A je tu ešte jedna myšlienka: Ak vám zomrie partner, vaše okolie bude s vami súcitiť a vysoko pravdepodobne bude aj tolerovať vaše neštandardné správanie. Určitým spôsobom bude akceptovať výkyvy vašej psychiky. Na váš rozchod či rozvod s partnerom však už zrejme vaše okolie rovnako tolerantne prihliadať nebude, hoci je to práve pre vás rovnako, ak nie viac, stresujúca situácia. Rozhodne sa pripravte na to, že vám to v práci nikto (naozaj nikto) neuľahčí. Vaša výkonnosť, či chcete alebo nechcete, určite klesne, a následky sa dostavia. Ako radíme na inom mieste, snažte sa udržať si prácu aj v týchto nie jednoduchých momentoch. Práca je jeden z pilierov vášho života. Teraz ho nestraťte.
Pri rozchode s partnerom zrejme zažijete chvíle, keď nebudete schopní sústrediť sa na prácu, keď budete v práci robiť chyby, keď vám samotná myšlienka na povinnosti bude pripadať nerealizovateľná, keď vám všetko bude pripadať zbytočné. Keď napríklad budete ráno v pracovný deň ležať v posteli, pri plnom vedomí, ale nebudete schopní ani zdvihnúť ruku, nieto vstať. Všetko vám bude pripadať úplne zbytočné. Len vstať vás stojí nadľudské úsilie, odísť do práce je heroický výkon.
Udržte si prácu. Za každú cenu. To je to jediné, čo sa vám dá poradiť. Je však zbytočné vám pre tie ťažké chvíle radiť, aby ste si zobrali voľno alebo dovolenku. Nemôžete si zobrať dovolenku na rok. To nejde. A okrem toho, tá kríza môže trvať aj viac ako rok. Kam by ste prišli? Z čoho by ste žili? Jasné, ak je zle, tak vypnite. Nesiľte sa do zachraňovania sveta. Nesnažte sa vtedy robiť zo seba riaditeľa zemegule. Vezmite si taký vnútorný oddychový čas, znížte nároky sami na seba. Fungujte, pracujte, ale tak, aby ste to prežili. Vaša výkonnosť klesne, tak nehrajte hrdinu. Urobte si svoju prácu ako najlepšie viete, a nechajte to tak. A ak je teda naozaj zle, tak si vezmite voľno. Na pár dní. Rozhodne nie celú dovolenku naraz. Neviete, či nepríde ešte niečo horšie. Nie ďalšia rana, ale ďalšia etapa krízy, v ktorej už ste. Ak sa cítite pod psa, keď vám partner povedal, že je koniec, tak sa pripravte na to, že vám možno bude ešte horšie, keď naozaj z bytu odíde. Prípadne, keď podá o rozvod. Prípadne čokoľvek iné. Neviete. Tak si dovolenku šetrite. Musíte prežiť, to je teraz váš cieľ.
Je možné, že budete musieť vyhľadať psychologickú alebo dokonca psychiatrickú pomoc. Ani tomu sa nebráňte. Aj to je v poriadku. Ak vám lekár navrhne péenku, vezmite ju. Snažte sa vtedy udržať kontakt so zamestnávateľom. To, že ste na dne, mu vešať na nos nemusíte. Vášho zamestnávateľa nie je do vašej diagnózy nič. Pre zamestnávateľa si niečo vymyslite. Nejakú uveriteľnú verziu. Chronické žalúdočné problémy. Krvný tlak. To je jedno. Aj tak to nikoho nezaujíma. Práceneschopnosť využite. Nebojte sa, aj keby trvala tri mesiace. Nič sa nedeje. Draho ste si tie peniaze doteraz zaplatili. Máte na ne nárok, a máte nárok aj na svoj čas. Vezmite si ho.
V týchto chvíľach nepotrebujete nikoho, kto bude do vás hučať, kde ste urobili chybu. Ani nikoho, kto vám bude donekonečna radiť, čo máte tomu chrapúňovi, čo vás opustil, vyviesť. Nepotrebujete nikoho, kto vám bude vyčítať vaše chyby, ani nikoho, kto do vás bude neustále tlačiť, čo máte robiť ďalej. Potrebujete najmä pokoj, porozumenie, zázemie, pomoc. Proste niekoho, kto bude s vami, ale nebude do vás neustále hučať svoje názory na vaše problémy. Jednoducho iba niekoho, kto bude stáť pri vás.
Vráťme sa teda teraz k tomu, kto vám môže ten pokoj, porozumenie a pomoc poskytnúť. Ak je najhoršie, najčastejšie môže pomôcť práve a len člen rodiny. V ideálnom prípade je to životný partner (manžel, manželka). Ak zlyháva partnerstvo, ostávame sami, bez partnera (ktorý nám odmieta pomoc, vlastne jeho odchod je dôvodom, prečo pomoc potrebujeme). Keby vám snáď takáto myšlienka zišla na um, a chceli by ste požiadať o pomoc práve bývalého partnera, tak sa rýchlo pozrite do zrkadla, odmerajte si teplotu a vyžeňte si to z hlavy. To by ste boli na najlepšej ceste všetko ešte skomplikovať, a prípadne úplne zastaviť alebo dokonca prežiť všetko ešte raz. To hádam nechcete. Bývalého partnera teda o pomoc nežiadajte a ani ju neprijmite.
Pomôž si, človeče, aj Pán Boh ti pomôže. (Slovenské príslovie)
Rozhodne sa nesnažte riešiť svoje problémy ani s deťmi. Na toto nemáte právo. Pre dieťa by to znamenalo záťaž, ktorú nemusí zvládnuť a ktorá ho poznačí na celý život. Má dosť čo robiť, aby sa vyrovnalo s rozchodom svojich rodičov. Nepotrebuje sa ešte k tomu stať dôverníkom jedného z nich a počúvať nekonečné náreky matky či otca na toho druhého. Prípadne sa snažiť riešiť ich konflikty. Bolo by to z vašej strany citové vydieranie, ktoré dieťa nemôže zvládnuť. Voviedli by ste ho do takej palety vnútorných konfliktov, z ktorej by sa už nikdy nemuselo dostať. Vy sa máte o dieťa starať, nie ono o vás!
Takže náš záver je nasledovný: buď vám môže pomôcť niekto blízky z rodiny (brat, sestra, ale najskôr mama alebo otec), alebo si môžete pomôcť sami. Ideálny prípad je, ak Vám blízky človek vtedy povie: Ostaneš tu, postarám sa o teba tak dlho, ako bude treba a dáš sa do poriadku. Potom budete schopní zase ísť medzi ľudí a fungovať ako normálny človek.
Ak to pre vás vaši blízki neurobia, skúste ešte priateľa/ku alebo psychológa, ale asi si budete musieť nejako pomôcť sami. Je ťažké dopredu a paušálne povedať, ktorá cesta a riešenie je pre vás reálne, to asi budete musieť vidieť a vedieť vy sami. A treba vedieť aj to, že človek vo vašom rozpoložení nevidí veci tak, ako v skutočnosti sú, a nevie sa rozhodovať, nevie veci riešiť. Tým skôr potrebujete pomoc, a tú hľadajte najmä u najbližšej rodiny. Musíte sa dostať zo začarovaného kruhu, a keď to prežijete, môžete ísť ďalej a fungovať ďalej. Najprv ale musíte sami alebo s pomocou prekonať stratu.
Every man for himself and God for us all. (Anglické príslovie)
