Ak to má byť čo najkratšia cesta, znamená to prejsť Námestie Fr. Liszta, Šancovú ulicu cez Račianske mýto a Trnavské mýto a potom kúsok Trnavskej cesty. (Tento blog nie je o stave Hlavnej stanice.)
Vedome a náročky som sa vyhýbal bočným uličkám, vyhýbal som sa pohľadom na ošarpané a najmä posprejované a otagované fasády domov, pohľad (objektívu) som mal upretý spravidla nadol a výlučne na hlavné ulice (v správe magistrátu). Kráčal som iba po najväčších uliciach, najkratšou možnou cestou od stanice k štadiónu. Nuž a videl som rad za radom toto:
Jedna perla za druhou. Vizitka mesta pri vrcholiacich MS v hokeji.
"Plán Bratislava" v praxi. Ďakujeme, pán primátor Vallo, za prezentáciu Vašej kultúrnej a civilizačnej úrovne.
P.S.
Do bočných uličiek hádam nepôjdu, lebo ak by šli, tak by po pár metroch videli napríklad toto:
