Najprv trocha teórie. Frazeologizmy v rôznych jazykoch zakladajúce sa na rovnakej alebo podobnej metafore nie sú časté, a ak sa aj nájdu, tak sa pri nich hneď stretneme aj s rozdielmi v spôsobe a vo frekvencii ich používania. Oveľa častejšie než takéto frazeologizmy sú vlastné, originálne národné vyjadrenia. Takéto frazeologizmy, idiómy, sú pre národný jazyk charakteristické, jedinečné, špecifické a aj diametrálne odlišné od idiómov v iných jazykoch. Nie sú priamo preložiteľné do iného jazyka, preto je chybné pokúšať sa o ich doslovný preklad. V idiómoch sa odrážajú osobitné etnické, kultúrne, historické okolnosti, sú v nich často zachytené reálie obmedzené na určité obdobie a lokalitu, bežne sa v nich vyskytujú netradičné slovné tvary a vetné konštrukcie.
Prax: A potom sa veľký pán manažér vráti z obchodnej cesty v pravlasti biznisu, manažmentu a marketingu a na prvom debrífingu vytasí na svojich vydesených podriadených, že na konci dňa sa udeje to a to. Hu. Na svojej ceste v Británii alebo priamo v USA to počul nespočetnekrát: at the end of the day. Je to angloamerická fráza, idióm, metafora a v tomto jazyku sa ňou rozumie napokon, na koniec, na konci (nejakého procesu, postupu), v poslednej fáze. Rozhodne sa ňou nemyslí na konci dňa, ale iba na záver nejakého procesu, postupu, vývoja. Anglické at the end of the day je originálne špecificky národné metaforické vyjadrenie priamo alebo doslovne nepreložiteľné do iného jazyka a nepoužiteľné v inom jazyku.
Potom to už ide rýchlo. Fráza je na svete, nezmyselná, ale o to lepkavejšia. Podriadení, kolegovia a aj čo neschopnejší nadriadení začnú opakovať po svetobežníkovi: na konci dňa to a to. O chvíľu je už celá firma zamorená a už nikto nepovie, že na záver je treba prijať nejaké rozhodnutie, ale už iba na konci dňa to uzavrieme tak alebo tak. Rozhodne to ale nebude dnes. A asi ani zajtra. Prečo potom hovoria, že na konci dňa, to nevedia ani oni sami.
Ak by to ostalo vo firme, no nech. Ako firemný slang, sú aj horšie veci. Ale neostane. Títo ľudkovia večer vyjdú z amerikanizovanej firmy a začnú trúsiť po svete obecnom: na konci dňa bude to a to. Joj, na konci dňa? Naozaj? Tak rýchlo? Ešte dnes treba? Pretože v slovenčine na konci dňa je iba a len na konci dňa, nie inokedy. Dnes, a to do fajrontu, prípadne do polnoci. Ľud pospolitý chápe na konci dňa ako na konci dňa, teda ešte dnes, nedorástol on ešte na tieto panské huncútstva a berie veci doslovne, najmä teda tam, kde biznismen doslovne preloží to, čo sa preložiť nedá a nemá. Tak na konci dňa? Fíha, tak to už asi nestihneme!
Na konci dňa má už blízko k výplnkovým slovám, teda k prázdnym slovám, ktoré nevyjadrujú nijaký obsah a ktorými hovoriaci iba získava čas. Rečová barlička. Niečo ako hm, onô, reku.
Ale vysvetľujte toto manažérovi, ktorý sa vrátil zo Štátov! Hrdý, pyšný, nabrífovaný, namotivovaný, naspídovaný, involvovaný, sám tvorca jazyka pri jeho zrode! Jemu budete hovoriť?
Čo s tým? Máte odvahu povedať takému človeku, že kráľ je nahý? Že pod jeho okázalým na konci dňa je prázdno a nanajvýš iba producírovanie sa?
