Ivo ako zmyslov zbavený opravuje jazdné pruhy. Ale iba od kraja cesty po kraj cesty. Obrubníky, chodníky, cyklotrasy, to mu nič nehovorí. Urobil si SWOT analýzu a z nej mu to vyšlo. Ak chcem vyhrať ďalšie voľby, vyignorujem sa na lúzerov v MHD, na chodcov a cyklistov, a opravím autám cesty. Skorumpovaní konzumizmom ma potom zvolia. Z čiste Ivovho utilitaristického pohľadu racionálna úvaha. Dôsledok: Zvysoka sa (zamlčaný prísudok) na mesto.
Pod Mostom SNP sa odohráva drámička podľa osvedčených zásad dramatického umenia. Expozícia: Na petržalskej strane zmiznú schody pod mostom a postupne sa objavuje nové drevené ufo fingované za odstránenie havarijného stavu, zakotvené do konštrukcie mosta. Kolízia: Tak Ivo, ako aj Vladko Engeravský, sa podujmú na priebežné poskytovanie lekcií z abecedy profesionálnej krízovej komunikácie, t.j. zaťato mlčia. Tri dni ani srnka netuší, čo to tam bude. Kríza: Zdá sa, že to (čiastočne) platí bratislavská vúcka. Staromestský Rado sa smeje do dlane. Peripetia: Ukáže sa, že prenájom pozemkov v okolí nového ufa do roku 2039 (!!!) schválilo mesto minulý rok a už v roku 2016 malo mesto k dispozícii vizualizácie, ktoré zodpovedajú postavenej drevenej búde. (Predbežná) katastrofa: Ivo dnes na tlačovej konferencii povedal, že je rozhorčený. No, predstavte si to. Teta Konrad radšej, ako vždy, nehovorí nič. Nabudúce Klub Pickwickovcov.
Karlovka na webe informovala, že električkovú trať od tunela začne mesto opravovať v júli 2018, k čomu Ivo poznamenal, že o tom nič nevie a označil to za šírenie poplašnej správy. Naozaj, po rokoch príprav rekonštrukcie trate by reálne začatie opravy mohlo spôsobiť šok u obyvateľstva. Možno to treba nahlásiť aj Benčíkovi ako konšpiračnú teóriu. Či Smatanovi? Mám v tom hokej. Ešte vzniká otázka, že čo Ivo vie a čo nevie. Možno, ako jeden klasik slovenskej politiky, vie, ale povie iba občas.
Ivo sa ešte začiatkom minulého roka len tak BTW a za chrbtom dopravnej komisie dohodol s jednou zahraničnou firmou o zriadení bikesharingu po Bratislave a sľúbil jeho spustenie na jar 2018. Máme pomaly koniec mája a kde nič tu nič. O antických Rimanoch sa vraj hovorilo, že ich sľuby zaväzujú iba tých, ktorí tým sľubom uveria. Žeby Ivo bol Riman?
Apropo, staromestský Rado. To vám bola tiež prča, ako sa prsil, že takúúúúto fasádu hotela (za slobodna zvaného Danube) na nábreží on teda v nijakom prípade nie a nie a nepovolí a bodka. A že teda kolaudácia ani otvorenie nebude, ani čo keby a len cez moju mŕtvolu a tak podobne. A naraz, ako blesk z jasného neba, nič z toho, len také bezzubé nonono. A Radko, že teda dobre, môžete hotel otvoriť, ale do jesene urobte, prosím, niečo s tou insitnou Guernicou na fasáde. Kolaudácia - nekolaudácia, oblečená aj nahá, dar aj nedar, ako v rozprávke. Prosto, ščástie.
Okrem toho, v centre mesta na Andyho ulici pribudol nový hodnotný Čumil, tentoraz s menom Pičus. Prosím nemeniť, nehviezdičkovať a necenzurovať, pretože aj pani jazykovedkyňa povedali, že názov má metaforickú hodnotu (teda fakt, metafora ako kráva). Postupne sa vraj v krásavici na Dunaji ukážu plastiky (v abecednom poradí) s názvami Bambus, Bulo, Cicina, Čurák, Drbo, Fas, Hajzel, Chuj, Jebo, Mamrd, (Ober)kokot, Nedojebok, Odjebok, Pablb, Trtko, Vemeno, Vyjebanec, Vylízanec a Zmrd. Aby aj gender ostal na pokoji, pridáme kontemporárne sochy (pozor, stále ide o umenie!) s menami Drblina, Jeblina, Kunda, Piksla, Pizda, Škatula a Ťapša. Ej, to bude radosti.
Okrem toho sa po Dunajskej bežne prechádzajú diviaky, pri River Parku srnky a po Ružinove bobry. A v Novom Meste si to veselo krížom cez cestu štráduje had. Nič z toho sem však asi nepatrí. Napriek tomu, hádam radšej stretnúť metrovú užovku na Vajnorskej ako dvojmetrovú anakondu v Stupave. Či?
