Koncom januára 2014 sa tu na Sme (ale aj inde) objavila správa, že p. Čupka nakreslil na Riazanskej ulici v Bratislave značky, ktoré na chodníku vyznačujú 1,5 metra od jeho okraja, teda vzdialenosť, pokiaľ ešte smie auto parkovať, aby vodič nechal chodcom dostatočnú šírku chodníka a neriskoval pokutu.
Situácia však nie je vôbec jednoduchá:
Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení upravuje v § 25 povinnosti vodiča týkajúce sa zastavenia a státia vozidla. Podľa § 25 ods. 1 písm. q) tohto zákona vodič nesmie zastaviť a stáť na chodníku okrem prípadu podľa § 52 ods. 2. Podľa § 52 ods. 2 zákona iní účastníci cestnej premávky než chodci nesmú chodník používať; to neplatí, ak dopravnou značkou alebo dopravným zariadením je určené inak alebo ak ide o zastavenie alebo státie vozidla, pri ktorom ostane voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m okrem zóny s dopravným obmedzením spočívajúcim v zákaze zastavenia alebo státia a zóny s plateným alebo regulovaným státím.
To je všetko, čo k tejto téme hovorí zákon. Je jasné, že z takto formulovaných ustanovení musia vyplývať určité výkladové nejasnosti pri používaní a interpretácii zákona. Tieto nejasnosti a pochybnosti je možné využívať napríklad takto:
1. Ak vodič ponechá voľnú šírku chodníka 1,5 m, môže zastaviť alebo stáť na akomkoľvek mieste chodníka.
2. Každý ďalší vodič môže zastaviť alebo stáť na inom mieste chodníka než iní vodiči (napríklad jeden na okraji chodníka a druhý pri budove).
3. Voľná šírka chodníka 1,5 m nemusí byť ponechaná v celku, ale môže ísť o súčet voľných plôch chodníka medzi okrajom chodníka, stojacimi autami a budovou.
4. Jazda po chodníku nie je nijakým spôsobom obmedzená alebo regulovaná. Vodič nemá pri jazde po chodníku žiadne povinnosti. Pravidlá cestnej premávky podľa zákona sa na jazdu vozidiel po chodníku nevzťahujú.
5. Na jazdu vozidiel po chodníku alebo iné používanie chodníka vozidlom sa dopravné značky nevzťahujú.
6. Značka B1 „Zákaz vjazdu všetkých vozidiel v oboch smeroch“ a pod. sa vzťahuje iba na vozovku, ale nie na priľahlý chodník.
7. Značka B33 „Zákaz státia“ a značka B34 „Zákaz zastavenia“ sa vzťahuje iba na vozovku, ale nie na priľahlý chodník.
8. Zákaz zastavenia a státia vo vzdialenosti kratšej ako 5 m pred priechodom pre chodcov alebo priechodom pre cyklistov podľa § 25 ods. 1 písm. c) zákona sa vzťahuje iba na vozovku, ale nie na priľahlý chodník.
9. Zákaz zastavenia a státia na križovatke a vo vzdialenosti kratšej ako 5 m pred hranicou križovatky a 5 m za ňou podľa § 25 ods. 1 písm. d) zákona sa vzťahuje iba na vozovku, ale nie na priľahlý chodník.
10. Zákaz zastavenia a státia na zastávke vozidla pravidelnej verejnej dopravy osôb v úseku, ktorý sa začína dopravnou značkou pre zastávku a končí sa 5 m za označníkom zastávky, a tam, kde taká dopravná značka nie je, vo vzdialenosti kratšej ako 30 m pred označníkom zastávky a 5 m za ním podľa § 25 ods. 1 písm. f) zákona sa vzťahuje iba na vozovku, ale nie na priľahlý chodník.
11. Zákaz zastavenia a státia v neprehľadnej zákrute a v jej tesnej blízkosti podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona, a zákaz zastavenia a státia pred neprehľadným vrcholom stúpania cesty, na ňom a za ním podľa § 25 ods. 1 písm. b) zákona, sa vzťahuje iba na vozovku, ale nie na priľahlý chodník.
12. Povinnosti vodiča, ktoré sa týkajú rýchlosti jazdy podľa § 16 zákona, resp. značka 31a „Najvyššia dovolená rýchlosť“ sa vzťahuje iba na vozovku, ale nie na priľahlý chodník.
13. Vodič môže použiť priechod pre chodcov na vjazd na chodník za účelom zastavenia alebo státia na chodníku.
14. Vodič môže zastaviť alebo stáť na chodníku tam, kde je vjazd na chodník chránený proti vjazdu vozidiel technickými prostriedkami (zábradlie, stĺpiky a pod.), ale vjazd na chodník je možný napr. cez priechod pre chodcov.
Toto všetko vyplýva zo súčasnej právnej úpravy. Zastavenie, státie, jazda alebo čokoľvek, čo bude vodič s vozidlom na chodníku robiť, podlieha jedinej úprave, a to povinnosti ponechať voľnú šírku chodníka najmenej 1,5 m len pri zastavení alebo státí vozidla. Žiadnu inú povinnosť vodič na chodníku nemá.
Je faktom, že ustanovenie § 52 ods. 2 zákona o tom, že na chodníku je dovolené zastavenie alebo státie vozidla, pri ktorom ostane voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m, nemá obdobu v žiadnom inom európskom štáte, resp. v žiadnom inom členskom štáte EU.
Bolo by preto možno dobré vedieť, aký názor majú kompetentné orgány v Slovenskej republike na uvedený výklad zákona. V príde, že s ním súhlasia, bolo by dobré vedieť, aké kroky prijmú na to, aby sa zo Zákona 8/2009 odstránilo nezmyselné a nesystémové ustanovenie § 52 ods. 2 o tom, že na chodníku je dovolené zastavenie alebo státie vozidla, pri ktorom ostane voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m.
V kontexte týchto skutočností je nakreslenie značiek, ktoré na chodníku vyznačujú 1,5 metra od jeho okraja, nesystémové.
Naďalej som presvedčený, že základným predpokladom vrátenia pešej dopravy v Bratislave k normálnemu stavu je dosiahnuť v legislatíve - zmenou Zákona č. 8/2009 Z. z. - zákaz zastavenia a státia vozidiel na chodníkoch, tak, aby zo zákona bola úplne a definitívne vylúčená paušálna možnosť zastavenia a státia (parkovania) áut na chodníkoch. Chodník patrí chodcom a nie autám. Parkovisko nie je chodník. Chodník nie je parkovisko.
Aktualizácia 11.10.2016: Aktuálny stav je opísaný v tomto blogu.
