Napríklad také pohyblivé schody. Všade vo svete každý vie a rešpektuje, že na pohyblivých schodoch sa stojí vpravo, aby ľudia, ktorí sa viac ponáhľajú, mohli využiť ľavú stranu pohyblivých schodov na rýchly presun. Nie však na Slovensku. Tu ako teľce stoja starí i mladí vedľa seba a blokujú tak celú šírku schodov, čím neumožňujú ponáhľajúcim sa ponáhľať sa. Ak poprosíte o uvoľnenie ľavej strany schodov, nebodaj sa trošku niekoho dotknete, pohľady stojacich a zavadzajúcich by vedeli vraždiť. Kam sa tlačíš?
Pravidlo: Na pohyblivých schodoch sa stojí vpravo.
Alebo: Na každom vozidle aj vnútri vozidla MHD sú piktogramy, ktoré jasne upozorňujú, že vo vozidle MHD treba dať batoh z chrbta dole. Pretože batoh pri nohách zaberie oveľa menej miesta ako batoh na chrbte. Je preto logické a rozumné dať si batoh dole a každý rozumný človek to pochopí aj sám. Dopravný podnik na to dokonca v záujme informovanosti a ohľaduplnosti medzi cestujúcimi upozorňuje nálepkami s piktogramom. Mladí ľudia (batohy starí v MHD nenosia) však stoja s batohom na chrbte aj v preplnených vozidlách MHD ako teľce. Nevedia čítať piktogramy? Bezohľadnosť krížená s hlúposťou?
Pravidlo: V MHD si dajte batoh z chrbta dole.
Alebo: Už sme sa akosi naučili a pochopili, že z vozidla MHD sa najprv vystupuje a až potom sa nastupuje. Je stále zopár bezohľadných tupcov, ktorí nastupujú spôsobom predierania sa pomedzi vystupujúcich, ale to je už skôr ojedinelý jav. Čo však nie je výnimočné, ale skôr masové, že po zastavení vozidla MHD na zastávke sa nastupujúci postavia priamo pred dvere vozidla tak, že sa prakticky z vozidla nedá vystúpiť. Logické a rozumné by bolo postaviť sa bokom, k okraju dverí, aby vystupujúci mohli vystúpiť. Urýchlilo by to tak vystupovanie, ako aj nastupovanie. Situácia win-win. Nie však na Slovensku. Postavím sa rovno do dverí. Však nech sa vystupujúci predierajú.
Pravidlo: Pri otvorení dverí MHD stojte tak, aby ľudia mohli najprv vystúpiť.
Alebo: Prázdne alebo poloprázdne vozidlo MHD a pri dverách vo vnútri vozidla dvaja - traja ľudia. Alebo iba jeden s obrovským batohom na chrbte. Ale tak, že jednoducho blokuje dvere. Ak chceš vystúpiť, popros. A popros najlepšie aj o to, aby si mohol stlačiť tlačidlo na otvorenie dverí. Proste, máš smolu, my sme sa rozhodli stáť pri dverách, hoci cestujeme na konečnú. Jednoduché pravidlo, že ak nevystupujem, tak pri dverách nestojím (lebo kto stojí u dverí, toho každý uderí), nám nič nehovorí. My stojíme a budeme stáť ako barani. Tam, kde chceme, a teraz chceme vo dverách.
Pravidlo: Vo vozidle MHD, ak nie je vozidlo preplnené, nestojte vo dverách.
Alebo z iného, cyklistického súdka: Viem, že na úzkej cykloceste nie je rozumné jazdiť na bicykli vedľa seba. Ak to niekedy spravím, snažím sa neustále kontrolovať, či niekto nejde oproti alebo zozadu, a to preto, aby som ho nebrzdil alebo neohrozoval. Ak zbadám niekoho oproti (alebo zozadu), okamžite sa radím k pravému okraju, za alebo pred môjho spolujazdca. Často, takmer pravidelne, sa však stretnem s tým, že ak ide v opačnom smere dvojica vedľa seba, ostanú vedľa seba, akoby sa nechumelilo. Napriek tomu, že vidia, že sa radím na mojej strane cyklotrasy za alebo pred spolujazdca. Neprekáža im, že zaberajú takmer celý cyklochodník, že obmedzujú a ohrozujú cyklistov v opačnom smere. V družnom rozhovore, s prázdnymi pohľadmi sebastredných debilov prefrčia okolo.
Pravidlo: Na úzkom cyklochodníku nejazdite na bicykloch vedľa seba.
Takto a podobne hlúpo a bezohľadne sa správame vo vozidlách MHD ako cestujúci, na chodníkoch ako chodci a na cyklotrasách ako cyklisti. Človek ako zhmotnené ego. Ja a moje záujmy, nič viac ma nezaujíma.
Môžeme sa potom čudovať, že ak si s takouto mentálnou výbavou sadneme za volanty áut, nič sa nezmení, len úroveň dôsledkov našej tuposti a bezočivosti vzrastie? Že chodcovi pred priechodom nezastaví takmer žiadny vodič? Že na chodníkoch vodiči nenechávajú ani zákonných 1,5 metra pre chodcov? Že autá stoja na priechodoch pre chodcov, v križovatkách, na trávnikoch a kade tade v rozpore so zákonmi aj normálnym rozumom?
Nie, niet sa čomu čudovať. Sme tupé stádo správajúce sa v MHD, na chodníkoch, na cyklotrasách aj na cestách ako sprosté prasce. Sprosté je rozmer intelektuálny, prasce je rozmer morálny. Vitajte doma.
