Predovšetkým si uvedomte, že váš partner je dospelý človek, ktorý vie, čo chce, alebo je o tom aspoň presvedčený. V prípade krízy by si vždy vedel poradiť a postarať sa o seba aj sám. Alebo by si musel vedieť poradiť aj sám. A buďte si istý, že by si aj poradil. Váš partner nie je maloleté dieťa. Nič také. Je to dospelý, nezávislý a sebavedomý človek, ktorý sa rozhodol byť spokojný a šťastný, a preto sa rozhodol byť s vami. Nič viac, ale ani nič menej. Prežil by aj sám alebo s niekým iným než s vami, ale práve pre naplnenie svojho šťastia sa rozhodol, že bude s vami. Rozhodol sa, že chce byť s vami. Nie je s vami kvôli vám, ale kvôli sebe. Ste pre neho zrejme človek, ktorý ho obohacuje, rozširuje jeho možnosti a obzory a prispieva k maximalizácii jeho pocitu životnej spokojnosti a šťastia.
Nie ste s partnerom kvôli nemu, ale kvôli sebe. Je to človek, ktorý prispieva k maximalizácii vášho pocitu životného šťastia.
To isté platí aj o vás. Aj vy určite ste dospelý, nezávislý a sebavedomý človek. Mimochodom, to „dospelý“ znamená, že v prípade krízy by ste si vedeli poradiť a postarať sa o seba aj sám. A znamená to aj to, že ste sami za seba zodpovední. Že nepotrebujete nikoho, kto by niesol zodpovednosť za vaše konanie. Že si viete niesť svoju zodpovednosť za svoje činy sami a nepotrebujete viniť zo svojich chýb a prešľapov niekoho iného.
Tak ako on, aj vy ste sa rozhodli, že chcete byť s ním. Nie ste s ním kvôli nemu, ale kvôli sebe. Je to človek, ktorý vás obohacuje, rozširuje vaše možnosti a obzory a prispieva k maximalizácii vášho pocitu životnej spokojnosti a šťastia. Znie to cynicky, ale z určitého uhla pohľadu je to tak.
Právo skončiť vzťah je jedným zo základných pravidiel vzťahu. Platí vždy a pre obe strany. Tak ako vzťah môže začať, tak má každá strana právo zo vzťahu odísť a partnera opustiť. Ak chcete, aby váš partner s vami ostal a ďalej ste tak mohli maximalizovať svoju spokojnosť a šťastie s ním, tak sa musíte snažiť, aby ste ten vzťah udržali. Ak chcete byť s partnerom spokojní a šťastní, musíte spokojnosť a šťastie partnerovi poskytovať. Pre naplnenie svojho šťastia by ste sa mali snažiť urobiť šťastným svojho partnera. Jednoduchá rovnica, ktorú je však zložité naplniť. Ak si vzájomne s partnerom neposkytujete pocity naplnenia, spokojnosti, lásky a šťastia, tak s kým iným si chcete tieto pocity naplniť?
V určitom zmysle slova sa každé ráno zobúdzate vedľa úplne iného človeka. Nikdy si nemôžete byť istý tým, čo včera všetko prežil a ako to v noci spracoval. Jednoducho nikdy neviete, vedľa koho ste sa ráno zobudili. Chcem vám tým len povedať, že nikdy nemáte vyhraté, nikdy vám ten človek vedľa vás nebude patriť úplne. Nikdy si nebudete môcť byť istý jeho nekonečnou a doživotnou láskou, vernosťou a oddanosťou. Samozrejme, musíte v to veriť, ale istotu vám nikto nikdy nedá. Nikdy vám nikto nebude patriť, nikdy nikoho nebudete vlastniť. Ale na druhej strane, to isté platí aj pre vás. Nikdy nikto nebude vlastniť vás.
Táto neistota je na jednej strane záťažou, permanentným zdrojom frustrácie, ale na druhej je to hnací motor celého vzťahu. Ak by si človek mohol byť istý, že lásku a oddanosť partnera má raz a navždy zaistenú, stratilo by sa tým celé čaro vzťahu. O čo by ešte v oblasti partnerského vzťahu mal ďalej usilovať? Vedomie, že sa o partnera musíme neustále znovu snažiť a že vzťah treba donekonečna niečím oživovať, je výzvou a programom a dáva životu zmysel.
Čo z toho ale vyplýva? Nič zvláštne, len to, že o partnera musíte bojovať. Ten boj sa nedá skončiť a ani vyhrať. O partnera a o váš vzťah musíte bojovať každý deň vždy znova a znova. Musíte sa snažiť, aby vo vás videl človeka, s ktorým chce žiť. Nikdy nemáte definitívne vyhraté, a preto s tým snažením nikdy nemôžete prestať. Nenahovárajte si, že vaším bojiskom je iba vaša práca a kariéra. Nie a stokrát nie. Vaším bojiskom, možno oveľa krutejším, je takisto aj váš vzťah. Vždy znova a znova bojujete o priazeň a lásku svojho partnera, preto váš vzťah nikdy nepovažujte za niečo definitívne a váš boj o partnera za vyhratý.
Nech je na tomto mieste čo najdôraznejšie poznamenané, že tu nejde o nejaké kytičky, veršíky či nebodaj bonboniéry a iné postpubertálne a pseudoromatické prejavy (najmä smerom od muža k žene). Rozumný muž vie, že to od neho rozumná žena v rozumnej miere očakáva a v rozumnej miere tieto očakávania naplňuje.
Nie, teraz nehovorím o kvietkoch. Najlepším prostriedkom na udržanie a rozvíjanie vzťahu sú však spoločné plány, spoločné túžby, vízie, sny. Moderne sa hovorí o spoločných projektoch. Vzťah je vlastne založený na spoločných projektoch, pretože nám hovoria, čo bude v budúcnosti a dávajú vzťahu perspektívu. Spoločný plán je jadrom vzťahu. Dôležité je, aby partneri mohli upriamiť svoje úsilie rovnakým smerom a spoločne sa potom tešiť, že sa budú tešiť z dosiahnutého výsledku. Aj v tejto súvislosti totiž platí to známe, že cesta je cieľom.
Čo bolo tým projektom, ktorý nás desať rokov spájal? Dieťa a jeho výchova? Fajn. Ale čo ďalej? Čo bude od dnes vašim spoločným projektom? Čím naplníte váš vzťah od dnes? Dôležité je, aby sa vzťah vždy niekam vyvíjal. Je preto dobré vytvárať si aj ďalšie spoločné projekty vzťahu, ku ktorým sa budeme môcť vrátiť v čase, keď deti odrastú a začnú si budovať vlastnú existenciu.
