Občasné chyby v preklade jednotlivých slov nevyrušovali pri čítaní až tak veľmi ako zlé slovesné väzby alebo otrocky poslovenčené frazeologizmy. Začnime však poporiadku, a to s tými zle preloženými slovami.
Chtíč nie je po slovensky chtíč, ale žiadostivosť, chtivosť či archaická žiadza.
Navyšování stále nie je správne preložiť ako navyšovanie, ale iba ako zväčšovanie, zvyšovanie.
Osa dobra a zla nie je po slovensky osa dobra a zla, ale os.
Český ošemetník, ktorý niekoho preľstil, nemôže byť v slovenčine ošemetník, ale iba falošník.
Prožitek je v preklade knihy do slovenčiny všeličo, napríklad aj prežitok, ale správne je to zážitok.
Řevnivost nie je po slovensky nenávisť, ale iba žiarlivosť či nevraživosť.
Tázaní prekladateľka prekladá všelijako, napríklad ako opytovanie, pátranie, otázka, ale najlepšie by bolo asi skúmanie.
Úsluha nie je po slovensky zásluha, ale stále iba úsluha, prípadne služba.
Preložiť vodítko k orientaci ako vôdzku (pre psa) a nie ako vodidlo či usmernenie je veľmi smutné.
Vůz, do ktorého je zapriahnutý čert, nemôže byť ani v slovenčine vozidlo, ale stále iba voz.
Kýžená hodnota nie je po slovensky spomínaná hodnota, ale očakávaná, vytúžená hodnota.
Několikapatrové vily sa nepovie po slovensky niekoľko poschodových víl, ale niekoľkoposchodové vily.
Nezřízený subjektivismus nie je po slovensky nezriadený subjektivizmus, ale nespútaný alebo nesmierny subjektivizmus.
Seberozumnější výrok nie je v slovenčine čo najrozumnejší, ale aj ten najrozumnejší výrok.
Ušlý zisk nie je po slovensky ušlý zisk, ale uniknutý, zmarený zisk.
Valná většina nie je po slovensky valná väčšina, ale veľká väčšina.
Veledůležitý nie je v slovenčine veľadôležitý (!!!), ale veľmi, nadmieru dôležitý.
Zatracená věc nie je po slovensky zbytočná vec, ale mizerná alebo prekliata vec.
V češtine se jedná o něco, ale v slovenčine sa nejedná o niečo, ale iba ide o niečo (veľmi častá chyba).
Osobovat si něco nemôže byť v slovenčine zosobňovať si niečo, ale osobovať si alebo privlastňovať si niečo.
Pojednávat o něčem sa do slovenčiny neprekladá ako pojednávať o niečom, ale zaoberať sa niečím, prípadne rozoberať niečo.
Ani pojednání v slovenčine neexistuje. Namiesto pojednania máme rozpravu, úvahu, výklad (veľmi častá chyba).
Popsat něco nie je po slovensky popísať niečo, ale opísať niečo (veľmi častá chyba).
Postrádat smysl v slovenskej verzii postrádať zmysel nie je správne, niečo iba môže nemať zmysel.
Veľmi smutné je, že české předat prekladateľka prekladá do slovenčiny ako predať, pričom je to banálna chyba, správne je odovzdať.
Podobne smutné je prekladať české provést (důkaz) ako predviesť (dôkaz), namiesto správneho vykonať.
Prohlašovat něco nie je po slovensky prehlasovať niečo, ale vyhlasovať niečo.
Sdílet ešte stále nie je správne preložiť ako zdieľať, ale iba ako mať spoločné.
Lidé tíhnou k dobru nie je v slovenčine správne preložiť ako ľudia tiahnu k dobru, ale ľudia inklinujú, majú sklon k dobru.
Užívat něco (nie liek) sa do slovenčiny neprekladá ako užívať niečo, ale ako používať niečo (veľmi častá chyba).
Ačkoli nie je po slovensky akokoľvek, ale hoci.
Krásna česká spojka coby rozhodne nie je v slovenčine čoby, ale jedine a správne ako.
Ale je v knižke takmer masovo tam, kde nepatrí, a to vnútri vety, pretože ale sa v slovenčine používa iba na začiatku vety. Do vnútra vety patrí v slovenčine častica však.
Daleko širší nie je v slovenčine správne preložiť ako ďaleko širší, ale oveľa/omnoho širší (častá chyba).
Jakmile sa do slovenčiny neprepisuje ako akonáhle, ale napríklad ako len čo alebo hneď ako.
Jako by sa do slovenčiny neprepisuje vždy ako by, ale v určitých kontextoch ako jedno slovo akoby (veľmi častá chyba).
Česká spojka kdy sa prekladá kedy iba v predmetových vedľajších vetách. V príslovkových vedľajších vetách času a v prívlastkových vedľajších vetách má byť namiesto nej keď (veľmi častá chyba).
Málo co nie je v slovenčine málo čo, ale iba jedno slovo máločo.
Možná že sa do slovenčiny neprepisuje ako možno že, ale správne ako jedno slovo možnože.
Nikoli jen sa do slovenčiny neprepisuje ako nie len, ale správne ako jedno slovo nielen (častá chyba).
Taky je v preklade preložené časticou tiež príliš často na miestach, kde v slovenčine nepatrí, a to pred podstatnými menami. V slovenčine by častica tiež mala stáť až na konci vety za slovesom. Ak je vo vete pred podstatným menom tiež, je tam nesprávne, pretože tam má byť častica aj.
Skrz nie je síce nespisovne, ale v slovenčine je to už zastarané slovo. Lepšie by bolo cez.
Třeba môže síce v slovenčine znamenať aj potrebné, ale v súvislosti s príkladom znamená v slovenčine povedzme, dajme tomu, napríklad.
Dobre, aj prekladateľka odviedla kus práce. Vidno to najmä vtedy, ak priamo porovnáte pôvodný český text a slovenský preklad. Napriek tomu prakticky z celého textu trčí český originál ako slama z topánok, či už z voľby slov, zo stavby viet alebo z rytmu rozprávania.
Aby som nezabudol, samotná knižka je fajn. Už tak desať rokov mi je jasné, že modelári zredukovali ekonómiu na ekonometriu (a banku na matematický model). Sedláček túto myšlienku fundovane rozviedol a doplnil rozsiahlym odkazovým aparátom.
Ak to však chcete čítať, kúpte si knihu v jazyku originálu, rozhodne nie v slovenskom preklade. Haška ani Hrabala predsa nebudete čítať v slovenčine. Prečo by ste mali čítať v slovenčine Sedláčka, to vie iba vydavateľstvo.
Tomáš Sedláček: Ekonómia dobra a zla
Preklad do slovenčiny Jana Neupaeurová
Redakcia slovenského vydania Miloš Poštek
65. pole, Praha 2013
