S tým som počítal. Nepočítal som však s tým, že nie je jedno, či ide o český originál alebo o slovenský preklad. Pretože ak čítate slovenský preklad, môže to dopadnúť ako v Ekonómii dobra a zla.
Občasné chyby v preklade jednotlivých slov nevyrušovali pri čítaní až tak veľmi ako zlé slovesné väzby alebo otrocky poslovenčené frazeologizmy. Začali sme tými zle preloženými slovami a pokračovali sme nesprávnymi predložkovými väzbami. Teraz pokračujme nesprávnymi slovesnými bezpredložkovými väzbami, ktoré tiež súvisia so stavbou viet a najmä s rytmom rozprávania.
Genitív (koho,čoho) – akuzatív (koho,čo):
Být potřeba mříží do oken, železného kování dveří a ostatních včelek nie je po slovensky byť potreba mreží do okien, železného kovania dverí a ostatných včielok, ale správne treba mreže do okien, železné kovania dverí a ostatné včielky.
Cenit si něčeho nie je v slovenčine ceniť si niečoho, ale správne ceniť si niečo.
Dosáhnout dlouhého života sa v slovenčine nepovie dosiahnuť dlhého života, ale správne dosiahnuť dlhý život.
Dosáhnou čistého dobra sa v slovenčine nedá povedať dosiahnuť čistého dobra, ale iba dosiahnuť čisté dobro (veľmi častá chyba).
Mít něco společného nie je po slovensky mať niečo spoločného, ale správne mať niečo spoločné.
Použít termínu sa po slovensky nehovorí použiť termínu, ale správne použiť termín.
Vážit si něčeho nie je po slovensky vážiť si niečoho, ale vážiť si niečo.
Všímat si rozdílů nie je po slovensky správne všímať si rozdielov, ale všímať si rozdiely.
Všimnout si blízkosti nie je po slovensky správne všimnúť si blízkosti, ale všimnúť si blízkosť.
Využívat dobrých zkušeností nie je využívať dobrých skúseností, ale správne využívať dobré skúsenosti (veľmi častá chyba).
Zanechat reptání nie je po slovensky zanechať reptania, ale správne zanechať reptanie.
Datív (komu, čomu) – genitív (hoho, čoho):
Být svědky něčemu nie je po slovensky byť svedkami niečomu, ale správne byť svedkami niečoho.
Datív (komu, čomu) – akuzatív (koho, čo):
Napomáhat obecnému blahu nie je po slovensky napomáhať všeobecnému blahu, ale správne napomáhať všeobecné blaho.
Naučit se tomuto řemeslu nie je po slovensky naučiť sa tomuto remeslu, ale správne naučiť sa toto remeslo.
Rovnako učit se něčemu novému sa nepovie učiť sa niečomu novému, ale správne učiť sa niečo nové (veľmi častá chyba).
Akuzatív (koho, čo) – datív (komu, čomu):
Nikoho nenapadlo sa v slovenčine nehovorí nikoho nenapadlo, ale nikomu nenapadlo (veľmi častá chyba).
Iné
Jevit se smysluplným nie je v slovenskom preklade správne javiť sa zmysluplným, ale javiť sa zmysluplné.
Sedm let přebytku má být následováno v slovenskom preklade ako sedem rokov prebytku má nasledovať nielenže nesmierne škrípe, ale najmä mení zmysel textu, ktorý je napríklad takýto: po siedmich rokoch prebytku má nasledovať.
Dobre, aj prekladateľka odviedla kus práce. Vidno to najmä vtedy, ak priamo porovnáte pôvodný český text a slovenský preklad. Napriek tomu prakticky z celého textu trčí český originál ako slama z topánok, či už z voľby slov, zo stavby viet alebo z rytmu rozprávania.
Aby som nezabudol, samotná knižka je fajn. Už tak desať rokov mi je jasné, že modelári zredukovali ekonómiu na ekonometriu (a banku na matematický model). Sedláček túto myšlienku fundovane rozviedol a doplnil rozsiahlym odkazovým aparátom.
Ak to však chcete čítať, kúpte si knihu v jazyku originálu, rozhodne nie v slovenskom preklade. Haška ani Hrabala predsa nebudete čítať v slovenčine. Prečo by ste mali čítať v slovenčine Sedláčka, to vie iba vydavateľstvo.
Tomáš Sedláček: Ekonómia dobra a zla
Preklad do slovenčiny Jana Neupaeurová
Redakcia slovenského vydania Miloš Poštek
65. pole, Praha 2013
