Istý druh novinárov si však zo spojenia týchto častíc urobil taký malý jazykový vydierací rituálik. Politik niečo rozpráva, povedzme, že zhodou nejasných okolností dokonca celkom rozumne. Moderátor finguje, že počúva (listuje v papieroch) a pri nadýchnutí politika z moderátorových úst odznie kanonáda ako už stokrát predtým: „Predsa len, pán štátny tajomník, vráťme sa k...!“.
Fajn, keby to bolo raz za čas. Ale nie je to raz za čas. Je to stále, obsedantne, počas hodinovej televíznej relácie možno aj desaťkrát. Z úst toho istého redaktora. Voči komukoľvek. „Predsa len, pán minister, skúste mi to ešte raz vysvetliť, predsa len, pani poslankyňa, ja tomu stále akosi nerozumiem, predsa len, pán primátor, mohli by sme sa ešte raz vrátiť, predsa len, pán predseda, keby ste ešte raz divákom... a tak stále dookola. Televízna stanica „Predsa len“.
