Tento koridor mal podľa plánov spojiť vysokorýchlostnou traťou Paríž, Viedeň a Bratislavu. Jeho súčasťou mal byť aj podzemný tunel (v dĺžke 6,43 km) z Petržalky (aj popod Dunaj) a nová veľká železničná stanica na Trnavskom mýte (bývalá Filiálka). A neboli to iba debaty. Projekt mal byť do veľkej miery financovaný Európskou úniou. V roku 2010 projekt dokonca disponoval územnými rozhodnutiami pre prepojenie koridorov Predmestie – Filiálka – Petržalka. Neuveriteľné, ale je to tak.
O ďalšom vývoji bolo medializovaných množstvo informácií, ktoré do veľkej miery zahmlievali to, čo sa potom dialo. V skratke: Z istých štúdií realizovateľnosti, ktoré si dalo zhotoviť vtedajšie ministerstvo dopravy, údajne vyplynula neefektívnosť a neudržateľnosť projektu. Vzhľadom na to sa štát údajne rozhodol, že projekt podporovať ďalej nebude. Prostriedky z Únie však napriek tomu ležali takpovediac na stole, ministerstvo aj mesto sa preto údajne rozhodli, že namiesto realizácie tohto veľkolepého rozvojového projektu nakúpia v podstate spotrebný materiál (nové električky a trolejbusy). Toľko jedna verzia.
Druhá verzia, ktorá možno platí popri prvej, je, že projekt TEN-T 17 tlačili Rakúšania vo vidine privatizácie a odkúpenia bratislavského letiska a následného prepojenia viedenského a bratislavského letiska City Aiport Trainom. Nasledujú údajné korupčné šumy na slovenskej (?) strane, strata rakúskeho investičného apetítu a údajné presmerovanie konečnej do Budapešti. To môže byť pravda, ale keď sa človek pozrie na mapy plánovaných železničných koridorov, zistí, že je to iba čiastočná pravda a teda skoro nepravda.
Po prvé, plánovaná trať z Viedne do Bratislavy bola totiž vždy iba odbočkou z hlavnej trate do Budapešti. Po druhé, a to predovšetkým, plánovaná trať z Viedne (Schwechatu) na bratislavské letisko nikdy nemala ísť z Petržalky tunelom a cez Filiálku, ale iba z Petržalky iba po Prístavnom moste a následne okolo Ružinova a Vrakune na letisko. Rakúšania si iba škrtli (alebo skôr vylobovali, aby Brusel škrtol) trať na bratislavské letisko, pretože pre nich toto spojenie prestalo byť zaujímavé.
Mne osobne to tak vychádza, že ONI s nami v tom TEN-T 17 prakticky nikdy vážne nerátali. Rakúšanom išlo v podstate vždy iba o to dostať sa z Viedne na bratislavské letisko (sprivatizované do rakúskych rúk). A že s tým TEN-T 17, teda s tým tunelom popod Dunaj na Filiálku, to bol od začiatku len taký, prepytujem, odrb.
To, že peniaze EÚ pôvodne vraj určené na trať TEN-T 17 v Bratislave preinvestuje Rakúsko na výstavbu druhej koľaje a elektrifikáciu trate medzi Viedňou a Marcheggom, je iba čerešničkou na torte. S Bratislavou sa pri projekte TEN-T 17 nikdy nerátalo, všetko to bol iba únijný a rakúsky humbug a klam. Na druhej strane my sme sprostí, že sme sa dali ojebabrať. A oni by boli zas sprostí, keby nechali tie prachy utopiť v únii.
A teraz od veľmi ambiciózneho TEN-T 17 k mierne lokálnej, ale zato aktuálnej téme, pri ktorej sa podobne prejavia isté rakúske vlastnosti. Počas vianočných sviatkov sa bratislavskému magistrátu po viacerých predchádzajúcich pokusoch konečne definitívne podarilo zrušiť linku MHD do Hainburgu. Píšem jednoznačne o bratislavskom magistráte, pretože Dopravný podnik Bratislava je v 100% vlastníctve magistrátu.
Nechcem tu teraz písať o tom, že magistrát (i celé Slovensko i celá EÚ) donekonečna vytrubujú o ochrane životného prostredia, o udržateľnom rozvoji, o podpore hromadnej dopravy pred individuálnou a spol. Nechcem tu ani vypisovať, že len tak narýchlo som našiel v (západnej) Európe minimálne štyri cezhraničné systémy električkovej dopravy (Basel – Saint Louis, Strassburg – Kehl, Ženeva – Annemasse, Maastricht – Hasselt - vo výstavbe). Len skonštatujem, že v tejto situácii bratislavský magistrát zruší linku MHD do Hainburgu. A znovu tu nejdem vypisovať o tom, že tzv. náhrada autobusu MHD regionálnou linkou Slovak Lines je divadlo a podvod, pretože kto vyskúša, pochopí bez slov.
Ale k podstate: Ak je zrušenie linky MHD do Hainburgu kontajnerom masla na hlave bratislavského magistrátu, tak je to aj poriadne veľká hruda masla na rakúskej hlavičke. Toto celé neznamená len to, že na MHD do Hainburgu rezignovala Bratislava, ale že sa na to vyignorovalo aj Rakúsko, resp. Hainburg. Aj v tom vyššie uvedenom Strassburgu, Bazileji, Ženeve a spol. museli obidve strany hranice tú električku alebo (cezhranične integrovanú) MHD chcieť. A konať. Nedá sa donekonečna stavať na tom, že „éto váše délo“. Je absolútne nespochybniteľné, že na podobné projekty existujú v EÚ peniaze, treba to len chcieť a spolu to vybaviť. Len sa, a to ani z rakúskej strany, nechcelo. Práve takto sa prejavuje ten pohŕdavý, povýšenecký, nadradený postoj „Rakušákov“. V skratke: zrušenie linky MHD do Hainburgu je dôsledok slovenskej neschopnosti a diletantizmu, ale aj rakúskej ignorácie a povýšenectva.
To, že viac ako mesiac po zrušení autobusovej linky do Hainburgu bratislavský magistrát údajne rokuje s rakúskou stranou o „udržateľnosti spojenia do Hainburgu“ „prímestskou regionálnou linkou“ je svedectvom totálneho zúfalstva. Okrem tej hlúposti, že regionálna doprava nie je v kompetencii bratislavského magistrátu, ale výlučne v kompetencii bratislavskej VÚC-ky , je podstatné to, že linku MHD do Hainburgu spoločnými silami dojebabrali Bratislava a Hainburg, a až následne obe strany vyhlasujú, že „pome o tom diskutovať“. Ide o príklad jedinečnej súhry slovensko-rakúskej tuposti, ignorácie a impotencie, pri ktorej každá strana dodá to, čo najlepšie vie.
Iste, sebectvo a egoizmus sú legitímne vlastnosti tak u človeka, ako aj u našich susedov. Ich správanie je z ich hľadiska zrejme úplne v poriadku. Len by som chcel pripomenúť, že by bolo možno dobré si niekedy uvedomiť, s kým máme tú česť. A podľa toho sa aj zariadiť.
Len tak na záver mi v súvislosti s meniarňou na Krčacoch napadlo, že keby sme mali v Bratislave metro, tak ho súkromný vlastník pozemku nad ním zasype a magistrát si najme advokátsku kanceláriu.
