Ak chcem v slovenčine pozdraviť, tak by som mal povedať "Dobrý deň". Alebo "Dobrý večer". Ak odchádzam a chcem sa slušne rozlúčiť, tak "Dovidenia" alebo "Zbohom" (to už znie trocha archaicky a tak definitívne, akoby naveky). Alebo hovorovo "Maj/majte sa (pekne)".
Dnes sa však skoro všetci lúčime s použitím patvaru "Maj pekný deň". Prípadne iba "Pekný deň". Alebo "Pekný večer". Neželáme si "dobrý" deň, ale "pekný" deň.
Tak ako minule, nie som odborník, ale myslím, že ide o kalk. Angličtina sa lúči frázou "Have a nice day", ktorá však znamená trošku niečo iné, totiž "Veľa šťastia", alebo "Všetko dobré" a so samotným dňom nemá, tuším, veľa spoločného. No a my sme si tú frázu iba doslova preložili a veselo sa zdravíme a najmä lúčime týmto kalkom "(Maj) pekný deň".
Ešte "lepší" je kalk "Uži si to". Zase z agličtiny: "Enjoy (it)!" Uf. Enjoy je tešiť sa, mať potešenie. Keď povie Angličan "enjoy", myslí tým naše staré známe "Maj sa pekne". Nejde (si) niečo užiť, ide sa mať pekne, dobre, ide sa z niečoho tešiť, mať potešenie. "Užiť si to" je také... prízemné, nízke, vulgárne.
Pomaly si zvykáme. Veselo si tu prajeme pekný deň a užívame si to. Nuž. Možno si na to zvyknem a možno to aj jazyk prijme a bude to správne. Však jazyk je živý organizmus, tak prečo nie? Časom možno bude aj "Maj pekný deň" a "Uži si to" úplne "v pohode".
