Frázy, floskuly, klišé a iný jazykový smog v rozhovoroch s prezidentským kandidátom.
Po 20 rokoch sa na Slovensku rozhodli ľudia zveriť túto krajinu (Ktovie, ktorú krajinu má Hrušovský na mysli?) vláde jednej strany.
Nová situácia nás vystavila novým výzvam (Ak výzva tak nová.), ako v politike pracovať tak, aby sme dokázali dostatočne schopne odborne, ale aj politicky byť politickými súpermi vládnucej strane.
Ten zápas sa odohráva v úplne inom politickom priestore a je kvalitatívne iný preto, lebo väčšina má obrovskú výhodu, že sa nemusí radiť, alebo že nemusí prijímať nejaké riešenia aj s inými politickými stranami.
To je kategória politiky cez ktorú ľudia necítia, že sa im zlepšuje sociálna situácia, že povedzme, sa im otvárajú nové príležitosti pre zamestnanosť, preto akoby ich to nezaujímalo.
Opak je ale pravdou, pokiaľ sledujeme či už ekonomické, sociálne alebo hospodárske výsledky, tak už prichádza k tomu začiatku obdobia vytriezvovania („Jde o zhoubný proces sklerotizace a byrokratizace myšlení, jehož vnějším znakem je nadužívání podstatných jmen slovesných, tedy původně krásných, presných a konkrétních sloves, ktoré v technokratových (!) ústech zkameněly v neprůstřelnou zdeúřední fosilii uměle vytvořeného substantiva.“ Slovník floskulí).
Prestal sa tolerovať nejaký princíp spoluzodpovednosti všetkých za túto krajinu (Ktorú asi? Odporúčam do pozornosti celé heslo Tato země v Slovníku floskulí. Krajina „...unese všechno, celé tuny frází.“ Slovník floskulí).
To je cesta, ktorá môže byť základom vytvárania aj vo verejnosti presvedčenia, že sú tu aj iní, ktorí za túto krajinu (Je príznačné, že floskuly sa recyklujú. Použijete raz „túto krajinu“ a máte ju tam o chvíľu znova. Ako vírus.) cítia zodpovednosť a tam niekde vidím aj základ možnej spolupráce do budúcnosti strán Ľudovej platformy.
Ja si viem predstaviť („Politik... neřekne „chci..., to je příliš zavazující: on si pouze „umí představit“. Jde mu totiž o „zajímavou“ mlhu, nikoli nedejbože o pojmenování. Chce se mu něco jen tak nezávazně plácnout, „nahodit“ udičku, a zároveň si k ničemu nezavázat. Tento kýžený stav mlhotvornosti a blažené neodpovědnosti za pronesená slova mu umožňuje právě ono prodejné, prostituující spojení.“ Slovník floskulí) prieniky týchto troch strán až tak, že by som dokázal zajtra napísať program, na ktorom by sme sa vedeli dohodnúť, lebo už sa tak navzájom poznáme, že sa nemáme čím prekvapiť.
Som presvedčený, že takto by sa mal správať každý, kto za tento štát (Táto krajina, tento štát. Veď hovorím, je to vírus.) cíti veľkú mieru zodpovednosti a ja ju cítim, preto som po dlhom rozhodovaní, konzultovaní aj v rodine, aj medzi mojimi politickými partnermi, takýto postoj zaujal.
Ja chcem byť ľudský. Proste („Používají je řečníci... zejména tam, kde chtějí zastřít nulovou informační hodnotu svých projevů bodrou lidovostí... To hlavní, co „prostě“ zakrývá a prozrazuje naprosto neomylně, je ovšem aktuální nedostatek slovní zásoby.“ Slovník floskulí) tú ľudskosť sa mi žiada ponúknuť (Ďalší – po Procházkovi – s ponukou. A iný zas „přichází s nabídkou kvalitního sexu“. Pelíšky) ako kvalitu prezidentskej funkcie, lebo v nej sa skrýva všetko.
Ja sa nebránim rokovaniu, stretnutiu s kýmkoľvek a ktoroukoľvek politickou stranou.
Ale prieskumy nepovažujem za limitujúce pre moje rozhodnutie. Je to vec techniky, ako sa potom k vyšším percentám dopracovať.
Generálny prokurátor je problémom („Fascinuje mě, že už i oni reklamně vymydlení, nesnesitelně zdraví američtí pubescenti v seriálech à la Beverly-Hills neustále spolu „mají nějaký problém“. Slovník floskulí) prezidenta. V jeho rukách je jediné riešenie, v nikoho iného.
Rozhovory:
http://www.sme.sk/c/6856719/hrusovsky-za-centesa-moze-gasparovic-nie-fico.html
Citovaná literatúra:
Just, V., Slovník floskulí, Academia 2003
Just, V., Slovník floskulí 2, Academia 2005
Ďalšia literatúra:
Gavurová, M.,: Manžela neriešim. Floskuly v slovenskom internetovom priestore. In
Médiá a text 3, Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove 2012
Slovník cudzích slov (akademický): Fráza: nadnesené, bezobsažné, prázdne, často používané výrazy; Floskula: slohovo nadnesený alebo len všeobecne platný, ale neprecítený, prázdny výraz; Klišé: častým používaním ošúchaný, frázovitý slovný zvrat alebo vôbec ošúchaný jazykový prostriedok, šablóna.
Minule: Andrej Kiska. Radoslav Procházka. Ján Čarnogurský. Peter Osuský
