Aké kritéria musím spĺňať, aby som bola konečne zamestnaná?

Určite nie som prvá, ani posledná, ktorá absolvovala veľa pracovných pohovorov, rozoslala stovky žiadostí a žiaľ, bez úspechu. Už by som mohla dokonca napísať aj román, pretože som bola v rôznych firmách a stretla som sa s viacerými ľuďmi.Môj prvý pohovor som absolvovala minulý rok, hneď potom, ako som skončila školu. Na moje prekvapenie, pán, ktorý mi volal ponúkol mzdu 15 000,– Veľmi som sa začudovala, pretože podľa mňa je to na začiatok veľa peňazí. Keď som sa ho spýtala, či sa nejedná o ,,dílerstvo" s presvedčením povedal: ,, nie“. Tak som prišla na nami dohodnuté miesto. Keď som zbadala ,,chalana“ v mojom veku, skoro mi padla sánka. Usadili sme sa v jednom hoteli a tam si s radosťou začal kresliť na papier rôzne schémy a dával mi otázky tipu: ,,Čo by ste chceli v živote dosiahnuť?“ ,,Chceli by ste si kúpiť auto, dom?“ ,,Ako si naň chcete bežne našetriť!“Hneď som vedela, ktorá hodina ,,odbila“.. Ale ako sa hovorí: ,,Všetko zlé je na niečo dobré“ A ja som sa tiež poučila. Ako náhle mi niekto zavolá a ponúka pracovné miesto, opýtam sa vždy na všetky nejasnosti a som tak trocha podozrievavá.Na ostatných pohovoroch mi kládli otázky rôzneho typu a tak som sa postupne zdokonaľovala a stále zdokonaľujem.Do dnešnej doby nerozumiem tomu, prečo si ma nevybrali do jednej firmy za administratívnu pracovníčku. Prvým pohovorom som úspešne prešla a čakala na druhý termín pohovoru. Ten podľa mňa prebehol veľmi úspešne. Zodpovedala som všetky otázky, ukázala ako skvele viem pracovať na počítači. Domov som kráčala s úsmevom na perách, pretože som verila, že sa to naozaj podarilo. Ale kdeže. Prišla mi krátka ,,SMS-ka“, v ktorej som sa dočítala, že im je ľúto, ale vybrali si inú kandidátku. Chcela som sa dozvedieť, prečo bola pre nich práve ona tá pravá a aké kritéria spĺňala. Keď som sa ich to slušne opýtala takou formou, ako mi oni dali vedieť, že som nepostúpila, čiže ,,SMS-kou“, už mi neodpísali.A ešte jeden pohovor, ktorý bol tiež ,,veľmi“ zaujímavý. Prvý termín pohovoru som úspešne zvládla a tešila sa na číslo ,,2“. Bola som plná očakávania, ako vždy. Do ,,finále“ sme postúpili 2 dievčatá, takže som mala veľkú šancu. Päťdesiat na päťdesiat. ,,Pán riaditeľ“, keď ho môžem tak nazvať, mi ani nie na začiatku pohovoru povedal, že už nevie čo sa ma má opýtať.Dosť čudné. Nemyslíte? Pohovor sa skončil a ja som v ten deň čakala na odpoveď, pretože mi sľúbil, že mi dá ihneď vedieť, či si vybral práve mňa. Po asi 5 dňoch mi zavolala jeho sekretárka, že som neuspela. Asi o tri týždne som si všimla tú istú pracovnú ponuku, na akú som reagovala znovu na internete. To ma prinútilo, aby som sa zamyslela. Žeby si nevybral ani to druhé dievča? Alebo ju vybral a tak strašne sa jej tam nepáčilo, že odišla? Je to smutné, že niektorí zamestnávatelia, si robia z ľudí, ktorí hľadajú prácu ,,Dobrý deň!“Moja snaha rozposielať životopisy a žiadosti do rôznych firiem však stále pretrváva a naďalej bude.Snažila som sa, snažím sa a naďalej sa budem snažiť, aby som si našla zamestnanie, kde ocenia moje schopnosti a zručnosti.