Keďže som bola ešte ,,školáčka“, vybrala som sa do mesta na nákupy. Moja mama, ktorá mi vždy pri výbere pomáhala bola v práci. Nákupy preto zostali len a len na mne. Aj keď nerada nakupujem sama, ale radšej v spoločnosti mamy, či kamarátky, bol najvyšší čas si sukňu kúpiť.Do ,,oka mi padol“ jeden obchod, kde sa na mňa už z dverí cerila predávajúca blondína. Vkročila som teda do obchodu a začala hľadať moju vytúženú sukňu. Už z diaľky na mňa jedna ,,kričala“. Preto som prišla bližšie a začala si ju obzerať. ,,Nooooo“, krásna, červená.,,Môžem si ju vyskúšať?“, opýtala som sa predávajúcej. ,,Samozrejme, nech sa ti páči“, odpovedala. Tak som spolu so svojím úlovkom letela do skúšobnej kabíny. Ledva som ju na seba natiahla. Zdala sa mi nejaká kratučká, tak som sa začala obzerať v zrkadle, že to asi nebude správna voľba.O chvíľu zaznela moja ďalšia otázka: ,,Nemáte väčšie číslo prosím Vás?“,,Nie, nemáme!“Blondína pribehla ku mne a začala si ma obzerať. ,,Tebe tá sukňa tak svedčí....“,,Aká si v nej rozkošná!“,,No nádhera!“,,A nie je mi malá?“, spýtala som sa.,,Malááááá?“, ale kďeže je vynikajúca.Keďže som bola vychválená a verila som, že predavačka mi hovorí pravdu, vybrala som sa s nákupným košíkom a mojou červenou sukňou k pokladni.Predávajúca zinkasovala, vtedy mojich ťažko zaslúžených päťsto korún a ja som z úsmevom kráčala domov.Doma som už netrpezlivo čakala na mamu. ,,Horko-ťažko“ som sa obliekla do svojej novej sukničky a čakala jej príchod. A už je to tu! Mama prišla. Myslela som si, že bude nadšená.Keď zbadala moju sukňu povedala:,,Čo si si to kúpila, veď ti je malá!“,,To naozaj?“, spýtala som sa.Veď v obchode mi hovorila, že je úplne ,,skvelá!“,,No to v žiadnom prípade nie je!“, odvetila mama.Je ti krátka šak ti trčí polovica ,,zadku!“A naozaj mama moja ,,najsprávnejšia radkyňa na svete“ mala pravdu. Tak mi nezostávalo nič iné, ako sa pobrať do obchodu znovu. Blondína už z diaľky zbadala, že moja mimika naznačuje, že nie som spokojná.Jediné riešenie, ktoré mi navrhla bolo vymeniť tovar za tovar. Tak som hľadala, hľadala a hľadala, ale nič som nenašla. Žiadna iná sukňa, po ktorej som tak túžila. Na koniec som sa domov vrátila s nohavicami, ktorých som mala doma plnú skriňu. Bola som smutná a podvedená....
