
Po prečítaní daného článku bola moja zvedavosť tak veľká, že som neváhala a svoje meno a priezvisko ,,naťukala“ do Googlu. Moja osoba však nebola preslávená ničím, tak som sa tam nenašla. Bola som sklamaná. Asi nie som ničím zaujímava a v živote som nič nedokázala, moje meno sa predsa s ničím a nikým nespája.V kútiku duše som tam túžila byť.Ale kďeže, ja nie som slávna osobnosť, celebrita ako iné osoby, ktoré účinkovali v rôznych show ako Big Brother, Vyvolená, Vyvolený, Mojsejovci, Srdcové záležitosti, Pošta pre teba, Superstar. Takisto nepatrím ani medzi kategóriu moderátorov, moderátoriek, hercov, herečiek, spevákov, generálnych riaditeľov, šikovných ľudí, ktorým tam patrí veľký počet odkazov na ich osobu.Po dlhom čase som sa však dostala sem. Na stránky blogerov Sme. Naposledy som sem prispievala cca pred dvomi rokmi. Vtedy som riešila krízu zamestnať sa. http://pekarovicova.blog.sme.sk/c/43353/Ake-kriteria-musim-splnat-aby-som-bola-konecne-zamestnana.htmlA teraz? Som šťastná, mám zamestnanie, ktoré ma baví. Je v celku dobre finančne ohodnotené, mám v práci výborný kolektív. Bolo skvelé po tak dlhej dobe si uvedomiť, že sa mi splnil môj dávnejší sen. Aj keď sa jednalo len o prácu. V diskusii, ktorá bola k danému článku vedená, prispievalo veľa milých a úžasných ľudí, ktorí mi držali palce a vlastne tiež dopomohli k tomu čím som teraz. Je to veľmi príjemný pocit, ak niekto kto nás vlastne nepozná s nami súcití, drží nám palce, zaujíma sa o nás.Som rada, že takéto niečo existuje. Človek sa môže realizovať a ukázať čo v ňom je. Je tu nesmierne veľa dobrých príspevkov, postrehov, reakcií, skúseností. Aj keď moje články, nedosahujú veľké ohodnotenie, úspechom pre mňa a pre nás všetkých je veľká návštevnosť čitateľov. Mňa osobne baví sledovať, ako pribúda každý každučký čitateľ, bodík, alebo príspevok v diskusii a pevne verím, že aj Vás. Dokáže ma to zohriať pri srdiečku.Splnila sa mi tiež moja túžba. Po tomto príspevku už aj moja osoba sa dá vyhľadať v tých najznámejších vyhľadávačoch. Možno to považujete za banalitu, ale ja sa dokážem tešiť aj z takýchto maličkostí.Vďaka.