Nedávno som pýsala článok, ktorý nesmierne ,,udieral“ do očí...

Čo sa udialo? V článku, ktorý som písala v minulosti sa prikradla chybička a to hneď v úvode nadpisu. Dostala som minimálne 40 reakcií o tom, aká som negramotná, nešikovná, nevzdelaná.A preto sa pýtam? Prilákal Vás tento článok, práve z toho dôvodu, že som v úvode zámerne použila pravopisnú chybu? Aké boli Vaše prvé myšlienky, emócie?A./ Chúďa! Musím jej rýchlo napísať, aby si to opravila... B./ To dievča čo robí? Nevie písať? Aká hrúúúbka! Na čo sem píše, keď ani pravopis neovláda...C./ Buď ste si chybu nevšimli, alebo Vás úvodný nadpis zaujal natoľko, že ste mali chuť si prečítať tento príspevok. Bez ohľadu na to, či sa v ňom vyskytla alebo nevyskytla pravopisná chyba.Myslím, že väčšina z Vás by odpovedala A alebo B. Kritici, zástancovia pravopisu a gramatiky skôr B. A tí citlivejší, ohľaduplnejší skôr A.Ja nie som výnimkou. Tiež každá pravopisná chyba mi ihneď ,,udrie“ do očí.Ale jednoducho som sa ponáhľala, písala rýchlosťou vetra a tak mi v predchádzaujúcom článku ušiel jeden ypsilón.Bola som veľmi zahanbená, cítila som sa menejcenná. Hlavne medzi blogermi, ktorí píšu naozaj veľmi kvalitné články.Človek nie je tvor neomylný a to čo sa stalo mne sa môže a mohlo stať každému z nás.Je zaujímavé, že máme pri zazrení chyby tendenciu otvoriť daný článok a osobu, ktorá ho napísala buď zachrániť, alebo skritizovať...