Nastal deň, kedy som mala ísť preč od mojej rodiny, priateľa, kamarátiek, kamarátov. Moje rozhodnutie sa už nedalo zmeniť a ja som sa pobrala preč zo svojeho domova, zanechala polopráznu izbu, posteľ, do ktorej som sa vždy večer unavená rada vracala.Keď som prišla do mesta, kde som mala tých pár mesiacov pracovať, bolo mi veľmi smutno. Štastím bolo to, že som mala v blízkosti sestru, ktorá sa tam presťahovala. Spríjemňovala mi smutné a nudné večere. Neskôr mi moja krstná mama poslala krásnu a výstižnú sms. Úryvok z textu známej slovenskej kapeli. ,,To zvládneš, to zvládneš, svoj silný strom niekde nájdeš..“Bola to veľmi milá a potešujúca správa.Každý deň som počítala, koľko dní mi zostáva do môjho odchodu. Až neskôr, keď som tam spoznala veľa skvelých ľudí, našla nesmierne veľa dobrých kamarátov, kamarátiek som chcela vrátiť tie dni,ktoré som tam už strávila a len s lútosťou som počítala koľko málo dní mi zostáva do návratu na Slovensko.Celé sa to akosi otočilo a ja som tam zostala šťastná. Zistila som, že svoj ,,silný strom“ som našla v mojich nových priateľoch. Aj keď som momentálne doma, som veľmi rada, že som túto cestu tam podnikla a nezostala som doma.Odporúčam každému, kto má možnosť ísť pracovať do cudziny, nech to skúsi, aj keď má obavy. Na začiatku to bude smutné, ale určite sa to obráti na dni veselé a šťastné. Veď za skúšku človek nikdy nič nedá!
Za skúšku človek nič nedá...
Pamätám si, ako by to bolo včera... Mala som sa rozhodnúť, či pôjdem pracovať do iného štátu, alebo zostanem doma bez práce. Tak hrozne som chcela zostať doma a snažiť sa nájsť si niečo tu na Slovensku, ale nedalo mi to a išla som to skúsiť! Do poslednej chvíle som však čakala, že dostanem ešte nejakú pracovnú ponuku doma na Slovensku. Ale nie! Obratom mi prišla zmluva z cudziny a už sa nedalo nič robiť