Na zadnom sedadle starej Toyoty Corolly sa potíme pri 45°C na ceste z Kábulu, oficiálneho hlavného mesta Afganistanu, do Kandaháru, ideologicky hlavného mesta Talibanu. Počúvame pri tom z rádia paštúnske pesničky napriek tomu, že to je Talibanom zakázané a náš fixer by mohol dostať za trest bitku. V tej chvíly o tom ešte nevieme ale už o pár hodín budeme sedieť tvárou v tvár vysoko postaveným členom Talibanu. Ubehli skoro dva roky od odchodu amerických jednotiek z Afganistanu a v krajine sa veľa zmenilo. V auguste roku 2021 prebral nad krajinou opätovne moc Taliban, ktorý je väčšinou krajín sveta označený ako teroristická organizácia. Podľa štatistík UNHCR z Afganistanu odvtedy ušlo vyše 1 500 000 ľudí.
V krajine zavládol chaos a strach zo zákonov, ktoré Taliban aplikoval počas 90.rokov minulého storočia, keď bol prvýkrát pri moci. Medzi pravidlá, ktoré sa snaží Taliban zaviesť do spoločnosti patrí povinnosť mužov nosiť bradu, zákaz hocijakých osláv, zákaz zobrazovať tváre a ženy v umení, zákaz žien chodiť do školy po dovŕšení 12 rokov, zákaz žien pracovať a množstvo iných nariadení, ktoré sa opierajú o talibanskú radikálnu verziu islamu v kombinácii s paštúnskymi tradíciami.
My sa teraz po dobu siedmych dní pohybujeme po krajine, ktorej sa bojí celý západ. Na našej ceste sme viackrát dotazovaní vojakmi Talibanu, čo si o Talibane myslíme. Snažíme sa vždy odpovedať diplomaticky a vždy dostaneme vrúcne privítanie.
Nás však zaujíma ich pohľad na svet či rôzne skúsenosti. Na základe našich rozhovorov s jednotlivými členmi Talibanu vzniká tento článok, ktorý popisuje ich vyjadrenia na naše otázky. Nasledujúce odstavce neslúžia ako ideologická podpora žiadnej zo strán a nejde ani o kolektívne názory všetkých ľudí v Afganistane či oficiálne tlačové vyjadrenia talibanských vodcov. Jedná sa o vyjadrenia jednotlivých členov Talibanu, niektorých vysoko postavených, ktoré môžu obsahovať aj veľa nepresných informácií či propagandy. Naše rozhovory a čas strávený s členmi Talibanu nijak nevyjadruje podporu režimu v Afganistane. Taktiež z dôvodu bezpečnosti nebudeme uvádzať skutočné mená a presné pozície vysoko postavených členov Talibanu.
Príhovor vodcu Talibanu v ich duchovnom hlavnom meste Kandahár
Do Kandaháru prichádzame počas unikátneho času, moslimského sviatku Eid al-Adha. Tento sviatok patrí k dvom najdôležitejším v moslimskom svete a typický je tým, že každý kto má na to peniaze, by mal obetovať ovcu, kozu, či iné povolené hospodárske zviera. Časť zvieraťa sa následne daruje chudobným a časť zje rodina.
Nám sa na rannú sviatočnú modlitbu darí dostať do mešity kde má príhovor Haibatullah Akhundzada, najvyšší vodca Talibanu. Kontext príhovoru nám bol neskôr pretlmočený a najvyšší vodca sa dotkol viacerých tém. Najviac rozprával o tom, aby všetci boli k sebe milí a že všetci moslimovia sú bratia a sestry. Spomínal taktiež, že Afgánci sú veľmi čistí moslimovia vďaka svätej vojne so Sovietskym zväzom, USA a NATO. Neopomenul ani to, že cudzinci prichádzajú narušiť ich kultúru a musia byť pripravení ju chrániť.
Bratov samovražedný útok proti Američanom mu zabezpečil vysoké postavenie
Vstup do mešity bol povolený len členom Talibanu. Dostať sa na toto výnimočné miesto nám pomohol Osman, ktorý bol s nami celý deň až do večera. Osman je zástupca vedenia jedného z mestských úradov v Kandaháre. Všetky mestské úrady a oddelenia Kandaháru ako aj ľudia pracujúci v nich patria k najdôležitejším v Afganistane. Okrem celoštátnych ministerstiev a najvyššieho vodcu Talibanu s jeho najbližšími ľuďmi, ide o najviac rešpektovaných ľudí v štruktúrach Talibanu.
Zatiaľ čo sa vezieme s Osmanom v aute, rozpráva nám o jeho bratovi. V roku 2008 sa v Kandaháre udialo mierové stretnutie medzi Talibanom a vojakmi USA na základni bezpečnostných zložiek. Osmanov brat bol súčasťou týchto vyjednávaní. Do miestnosti s americkými vojakmi prepašoval na svojom tele bombu. V mene Allaha (arabský preklad pre slovo “Boh”) sa odpálil a spečatil tak osud všetkých v miestnosti. V ten deň zabil množstvo amerických vojakov, ktorí prišli vyjednávať. Týmto činom sebe aj svojej rodine vyslúžil veľkú česť a úctu. Vďaka svojmu bratovi si Osman vyslúžil postavenie v Kandaháre aké teraz má a toto postavenie nás dostalo do mešity počas príhovoru Haibatullaha Akhundzadu. Jeho strýko tiež zomrel v boji s americkými vojskami, už ale nie ako samovražedný martýr. Taktiež to je ale pocta, nakoľko bojoval v džiháde proti USA. Vnímanie života, smrti a hrdosti za svoju krajinu tu je úplne iné ako v našej spoločnosti.
Z väzenia do vrchných štruktúr Talibanu
Medzi tradície na sviatok Eid al-Adha patrí navštíviť svojich blízkych a známych aby sme im mohli zaželať Eid Mubarak. To aj bolo v pláne a Osman nás berie do okrajovej časti Kandaháru za jeho kamarátom Chánom. Auto prechádza po prašnej úzkej uličke medzi hlinenými stenami domov. Staré plechové dvere nám otvára pán s dlhou bradou a hlbokým úsmevom. Sadli sme si na zem s hebkým kobercom u neho v hosťovskej izbe. Chán pôsobí ako obyčajný usmievavý človek. Podáva nám čaj a cukríky. Rýchlo sa mi ale mení pohľad na človeka, ktorý sedí meter odo mňa.
Chán je hlava bezpečnosti v Kandaháre a patrí k ozaj vysokým štruktúram v Talibane. Podľa jeho slov, chánov otec patril k ôsmim ľuďom ktorí pomáhali mullovi Omarovi založiť Taliban. Usmievajúci muž sediaci vedľa mňa bol viackrát vo väzení a pokiaľ by Američania v Kandaháre ostali, stále by si odpykával trest. Z väzenia ho oslobodili spolubojovníci z Talibanu keď prevzali moc nad mestom. Automaticky sa dostal späť do vysokej pozície. Ukazuje nám doklad, ktorý hovorí o jeho váženom postavení. Sám netuší či je alebo nie je na čiernych listinách hľadaných ľudí.
Jeho 12-ročný syn nám nesie sušienky a čaju. Chán dodá, že sa ho snaží motivovať a pripraviť na to, že sa spolu odpália pri obrane Afganistanu, pokiaľ ho znovu niekto napadne. Bola by to veľká hrdosť a česť pokiaľ by sa stal marýtorom pri obrane Afganistanu pred nevercami. Je to chánova túžba a sen aby to s ním jeho syn urobil. Jeho syn mi položí k nohám čaj a následne odchádza z miestnosti. Chán sa zatiaľ na neho pri predstave spoločného samovražedného útoku s hrdosťou usmieva. Po toľkých rokoch vojny v Afganistane, sa títo ľudia pozerajú na takéto činy inak.
Ďalej nám prezrádza, že v Afganistane majú vraj aktuálne pripravené samovražedné komando s vyše tisíc ľuďmi pripravených brániť krajinu. Chán sa s radosťou rozrozprával aj o vojne a jeho pohľadoch na západ. Zažil aj vojnu so Sovietskym zväzom ako aj vojnu s USA. Omnoho horšia a náročnejšia pre neho bola však vojna proti USA. Keď sa Afganistan bránil pred Sovietmi, každý bojoval proti nim. Keď ale prišlo USA, Taliban si nemohol byť istý kto pracuje s USA a kto je na strane Talibanu. Nikto nevedel kto je na koho strane.
Ľudí z Európy a USA pozývajú do islamu
Viacero Talibancov vrátane Chána tvrdia, že podľa nich je Islamský štát v Afganistane podporovaný USA. Islamský štát aktuálne operuje aj v tomto regióne a útočí na Taliban. USA v tom má podľa nich prsty. V jeho očiach je Európa dobrá a radi by s nami mali dobrý vzťah. Veľkú Britániu a USA ale vníma ako zlo, ktoré chce ovládať všetko na svete. Všetkých ľudí z Európy víta ako hostí. Pokiaľ však niekto príde so zlými úmyslami, nebude mať zľutovanie.
Jeho posledné slová podporili aj talibanskí veteráni, ktorých sme ďalej navštívili. Vstupujeme po zaprášených schodoch do podzemia, kde sedia traja starci. Jeden s bielou bradou nás zdraví s úsmevom. Prezradil nám o sebe, že v boji proti Sovietskemu zväzu bol dôležitý diplomat. Náš fixer nám ale neskôr vraví, že si myslí, že ten muž bol kedysi veľmi vysoko postavený Talibanec. Oproti nemu sedí starec, ktorý nepovedal za hodinu ani slovo a väčšinu času sa triasol. Patril k vyslúžilým bojovníkom a osobne so zbraňou v ruke bránil Afganistan pred Sovietmi. S úsmevom na tvári nám podávajú čaj a ujisťujú nás, že sme tu v bezpečí a sme ich hostia. Ľudí na západe vidia ako dobrých ale politikov nie.
Z našej osobnej skúsenosti nemá ale každý rovnaký pohľad. Pár dní dozadu nám jeden vojak Talibanu povedal, že by veľmi rád navštívil Európu aj USA a pozval všetkých do islamu. Najprv by to skúsil po dobrom a pokiaľ by to nešlo, urobil by to po zlom. Aj veteráni, ktorí nás tu vítajú, však hovoria, že by bolo pre ľudí v Európe lepšie keby prijali islam a silno veria, že jedného dňa všetci ľudia na svete budú moslimovia. Niekoľko západných turistov skončilo aj vo väzení za porušenie pravidiel, ktoré nakázal Taliban, alebo za zle vyplnené povolenia.
Veteráni nás chceli pozvať k sviatočnému obedu z ovce, ktorú ráno obetovali. Chán s Osmanom nás však ospravedlnili a zobrali nás na poslednú návštevu k jednému podnikateľovi domov. Jeho rodina sa ešte len chystala obetovať dve ovce. Po našom príchode ich vypustili a priamo pred našimi očami podrezali. Niekoľko minút ich nechali ležať krvácať a nás zobrali do hosťovskej miestnosti. Všetci sme spolu sadli na koberec a čakáme na to, kým sa ovce uvaria. Zatiaľ spolu vedieme rôzne diskusia. Častokrát sa už dozvedáme informácie, ktoré vieme a veľa diskusií sa opakuje. Osman nám prezrádza, že ak chcú pozvať ľudí do islamu, malo by to byť milou cestou ako ukazujú nám.
Taktiež nám prezrádzajú, že dobrou cestou je sledovať Dr. Zakera Naika z Indie a určite by sme si jeho videá mali pozrieť. V západnom svete ide o kontroverznú postavu, ktorá vyučuje islam a cez svoje rečnícke prejavy sa zastáva fundamentalistického radikálneho islamu. Nikdy neodsúdil vodcu al-Kájdy Osámu bin Ládina a šíri konšpiračné teórie o tom, že 9/11 boli vnútorným činom americkej vlády. Naik má aj vlastný televízny program, ktorý je napríklad v Bangladéši zakázaný, nakoľko bol obvinený z ovplyvnenia ľudí na teroristický útok v hlavnom meste Dhaka v roku 2016.
Údajne iné náboženstvá rešpektujú a na ženských právach pracujú... realita ukazuje inak
Osman nám taktiež prezradil hlavný rozdiel medzi Talibanom a Islamským štátom v ideológii. Podľa jeho pohľadu Islamský štát nerešpektuje iné náboženstvá ale Taliban áno. K tomu avšak musíme dodať, že podľa rôznych hlásení od UNHCR a APPG sa prevzatí moci Talibanom zvýšil strach z perzekúcií náboženských a etnických menšín v Afganistane. Hazarovia, ktorí v minulosti zažili tvrdé etnické čistky, sa podľa týchto hlásení stávajú častým terčom diskriminácie a opresií na úradoch aj vo verejnom živote.
Kým nebol Taliban pri moci, bolo zaznamenaných taktiež viacero prípadov násilia voči Hazarom, ktoré sa spájali až so znakmi genocídy. Náš vodič je Hazar a priznáva, že situácia sa pre nich zlepšila. To nám potvrdilo viacero ľudí, avšak stále sa na nich pozerajú krivým pohľadom. Podľa názoru viacerých lokálnych ľudí ,Taliban prestal s aktívnym utlačovaním a vyvraždovaním Hazarov hlavne kvôli snahe získať väčšiu podporu naprieč krajinou ale aj medzinárodnou komunitou.
Na záver som sa pokúsil spýtať odvážnu otázku na zákazy ženám pracovať a chodiť do školy. Ľudia v miestnosti medzi sebou chvíľu diskutovali a Osman mi na to odpovedá trochu diplomaticky. Zdôrazňuje, že nie je na túto tému odborník ani nie je v jeho moci o nej rozhodovať. Údajne však ide ale iba o dočasné riešenie, ktoré má držať ženy podľa islamského práva v bezpečí pred rôznymi nebezpečenstvami. Niektoré ženy dokonca aj pracujú napríklad v ženských väzniciach. Podľa jeho slov sa snažia zostaviť právny systém, ktorý by im to v budúcnosti bezpečne umožnil. To či ide o propagandu alebo tomu uveríte je na vás.
Faktom však zostáva, že približne pol roka po prebratí moci bolo v roku 2022 dodatočne ženám, ktoré presiahnu vek 12 rokov, zakázané chodiť do školy. Rovnako ženy nemôžu ani pracovať a aktuálne nevyzerá, že by sa situácia mala zlepšiť. Podľa štatistík UNWOMEN sa vyše polovica žien v Afganistane stretla s domácim násilím alebo sexuálnym zneužitím. Podľa tradícií ženy v Afganistane nesmú vyjadriť svoj názor na budúce manželstvo a o svadbe vyjednávajú rodiny medzi sebou. O mimomanželskom partnerskom vzťahu sa v Afganistane ani nedá uvažovať a bolo zaznamenaných veľa prípadov vraždy zo cti pokiaľ žena fyzicky prejavila náklonnosť k mužovi mimo manželstvo.
Situácia v Afganistane sa zhoršuje a odborníci hovoria o jednej z najhorších humanitárnych kríz na svete. Vláda Talibanu celej situácii nepomáha a aj keď v krajine vojna skončila, na základe medzinárodných štatistík a hlásení sa o pokoji v životoch bežných ľudí hovoriť nedá.
Z našej vlastnej skúsenosti ide o prírodne, historicky aj kultúrne bohatú krajinu. Tradície a náboženstvo má v celej spoločnosti veľkú silu a všetko sa točí okolo nich. Ľudia sú pohostinní a snažia sa žiť svoje životy normálne napriek všetkým vojnám a nepriazňam osudu posledných dekád. Videli sme živé pulzujúce mestá bez stopy vojny ale aj vymbombardované cesty do malých dedín bez elektriny. Stretli sme usmievavé pohostinné tváre, radikálnych členov Talibanu ale aj množstvo smutných ľudských osudov o ktorých sa v tomto článku ani nepíše.
Čo bude v budúcnu s Afganistanom si nikto netrúfa povedať, napätie medzi frakciami Talibanu však stúpa, Islamský štát pokračuje vo svojich útokoch, zneužívanie žien a porušovanie ľudských práv sa len prehlbuje, politické záujmy svetových veľmocí nezhasínajú a ekonomická situácia s enormnou chudbou sa zhoršuje. S Afganistanom to nevyzerá do budúcna dobre, stále ide ale o dychberúcu krajinu, ktorá v človeku niečo zanechá.
