So zvyšujúcim sa hospodárskym rastom sa zvyšuje aj produkcia odpadu. Tým pádom sa zvyšuje aj potreba odpad recyklovať. Aj keď sa od roku 2005 do roku 2016 znížilo množstvo komunálneho odpadu, ktorý končí na skládkach o 7 %, zároveň sa zvýšila aj produkcia odpadu o 70 kg na obyvateľa. Kým v roku 2005 to bolo v priemere 273 kg , v roku 2016 to bolo už 348 kg na obyvateľa.
Napriek zvyšujúcej sa potrebe odpad recyklovať , Slováci často ostávajú voči tomuto problému ľahostajní a odpad nerecyklujú. Dôvodom môže byť aj nedostatočné rozmiestnenie košov určených na recykláciu, ktoré na veľa miestach chýbajú. Vo Fínsku nájdete koše určené na recykláciu úplne všade, a ľudia teda na uliciach triedia odpad úplne prirodzene a bez námahy. Tomuto spoločenskému návyku zodpovedá aj percento odpadu, ktorý Fíni vyvážajú na skládky, čo sú iba 3% z celkového množstva komunálneho odpadu, pričom na Slovensku končí na skládkach až 66 % komunálneho odpadu. Krajiny Európskej únie ako napríklad Cyprus , Holandsko, Litva, Slovinsko či Dánsko sa môžu pýšiť iba jedným percentom.
Snaha ľudí tento problém aktívne riešiť sa prejavuje rôznymi originálnymi nápadmi, ktoré postupne posúvajú recykláciu na vyššiu úroveň. Napríklad v Holandsku sú na uliciach rozmiestnené ružové koše, do ktorých môžu ľudia hádzať žuvačky, ktoré sa ďalej recyklujú a vyrábajú sa z nich rôzne veci, ako napríklad ceruzky či ružové gumáky.
Dobrou správou pre Slovensko je, že Ministerstvo životného prostredia navrhlo vyhlášku o zálohovaní plastových fliaš a plechoviek, ktorá by mala platiť od 1. januára 2020. Za vrátenie plastovej fľaše by ste mali v budúcom roku dostať 12 centov , pričom za plechovku to bude 10 centov. Aj keď vo veľa štátoch v Európe dostanete za zálohovanie fliaš oveľa viac, je to pre Slovensko veľký posun , ktorý podľa agentúry AKO ocení až 86 percent Slovákov , pričom 96 percentám Slovákov to nebude prekážať.
Aj v textilnom priemysle sa prejavuje , že v dnešnej dobe je pre ľudí kvantita oveľa dôležitejšia ako kvalita , čo má za následok kupovanie nadmerného množstva oblečenia, ktoré neskôr tvoria významnú zložku odpadu , ktorý by sa dal ľahko eliminovať kúpou kvalitnejšieho oblečenia. Spoločnosť H&M prišla s myšlienkou, ktorá významne podporuje recykláciu nepotrebného oblečenia. Ak toto oblečenie donesiete v taške do predajní H&M, poskytnú vám zľavovú poukážku pre ďalší nákup. Použiteľné oblečenie sa následne predáva ďalej v second-handoch, poškodené kusy oblečenia sa prešívajú na nové oblečenie a nepoužiteľné textílie sa spracovávajú na izolačný materiál , ktorý sa ďalej používa v automobilovom priemysle.
Je potrebné nie len recyklovať a hľadať ďalšie spôsoby efektívnej recyklácie , ale aj informovať svojich známych o dôležitosti tohto spoločenského návyku , lebo recyklácia sa so zvyšujúcim sa množstvom odpadu nestáva dobrovoľnou činnosťou ale nevyhnutnou potrebou.
