Múzeum meštianskej bytovej kultúry na Spiši v Kežmarku zriadené v r. 1994.
Múzeum má svoju expozíciu na Hlavnom námestí č. 55 v goticko-renesančnom dome. V 17. stor. tento dom patril rodine zlatníka Daniela Haltza. Aspoň tak sa vysvetľujú vyrezávané iniciály DH nad znakom kalicha na stropnom ráme.
O tom, že kalich je znakom zlatníkov, bola pre mňa prekvapivá informácia, pretože som kalich doteraz pokladala za symbol protestantov. Žeby kalichom bola vyjadrená príslušnosť k cechu zlatníkov dosť pochybujem, lebo cech zlatníkov v Kežmarku vznikol až r. 1713 a na tráme je vyrezané datovanie 1698.
Prvá miestnosť zariadená nábytkom z pozostalosti barónky Hedvigy Márie Szirmay Badányi.
Značná časť vystavených exponátov pochádza z pozostalosti kežmarskej barónky Hedvigy Márie Szirmay - Badányi (1895-1973). Pre mňa celkom nepochopiteľné, že táto žena z veľkého sveta dožila svoj život v malom provinčnom meste Kežmarok ponižovaná vtedajším režimom. Musela chodiť na tzv. nútené a podradné práce, čo neznášala ľahko, lebo nikdy nepracovala. No napodiv jej dom a majetok nikdy neznárodnili, hoci boli snahy jej dom premeniť na múzeum nábytku.
Rodinné fotografie barónky. Barónka je na snímke vľavo dole (1911), v strede portrét jej matky.
Čo ju tu držalo? Deti nemala a navonok viedla život slobodnej ženy. Aspoň tak si to o nej mnohí mysleli. Ale život nikoho nie je taký jednoduchý, aby neskrýval tajomstvá. Škoda, že tie jej zostali pre nás neodhalené. Povráva sa síce, že bola vydatá za baróna Stipsitha, ale manželstvo zrušila hodinu po sobášnom akte. Ťažko sa to dá overiť, lebo archív mesta údajne odniesli so sebou Nemci. Po barónkinej smrti v roku 1973 bez stopy zmizli aj všetky jej šperky, strieborné taniere, zbierky a dokonca aj korešpodencia.Len rôzne drobnôstky, bálové parády ako vejáre, kapsičky, brošne poukazujú na to, že v pamäti barónky boli aj vzrušujúce chvíle, keď mohla vystupovať ako žena veľkého sveta.
Keďže nemala dedičov, múzeum získalo nábytok v štýle Ľudovíta XVI., knihy, riad, portréty.
Klasické hodiny od majstra Michala Topschera z Levoče (cca 1785).
Popri nábytku z Francúzska je udivujúce sa dozvedieť, že napr. stolové hodiny, ktoré štýlovo zapadajú k prepychovému nábytku, boli vyrobené na uzemí Slovenska - sú dielom levočského majstra Michala Topschera.
Hodnotných majstrovských kúskov zo Slovenska je v múzeu viac.
Trojboká rokoková fajansová pec s plastikou kormorána, do ktorej sa kúrilo z druhej miestnosti, aby panstvo nebolo rušené. Vyrobená bola v cisárskej manufaktúre v Holíči v tretej štvrtine 18. stor.
Okrem podlahových a krbových hodín zo Žiliny a Levoče sú to napr. svadobné truhlice, komody, príborník zo Spišskej Soboty, fajansová pec z Holíča s plastikou kormorána, ktorého niektorí považujú za holohlavého havrana.
Neuhádnete, ktorý z exponátov najviac nadchol mňa.
Oči som nešla odtrhnúť od nááádherných brokátových črievic. Ak by som na také topánočky natrafila v obchode, neváhala by som ani sekundu nad ich kúpou. Nech by mi boli aj malé. Neskutočné, že tieto črievice majú už 300 rokov a sú považované za najstaršie a najzachovalejšie na Slovensku.
Najzachovalejšie a najstaršie brokátové črievice na Slovensku (cca 1700).
Ďalšia miestnosť dokumentuje kultúru stolovania.
Nájdu sa tu mosadzné, medené, cínové riady, ba aj smaltované z neďalekých Matejoviec. Z pozostalosti svetoznámeho kežmarského lekára a vedca MUDr. Vojtecha Alexandra sa tu nachádza anglická kamenina. MUDr. Alexander bol nadšencom röntgenu.
(Röntgenový prístroj je v zbierke múzea na kežmarskom hrade).
Ako prvý lekár v Uhorsku si zadovážil röntgenový prístroj a sledoval ním piate tehotenstvo svojej manželky. O nežiadúcich účinkoch röntgenového žiarenia sa ešte nič nevedelo. Dieťa sa im narodilo mentálne postihnuté. Prekvapivo sa však dožilo 73 rokov a vekovo prežilo celú rodinu.
Na poschodí sú vystavené sekretáre, písacie stoly, hodiny, salónny nábytok,...
Fajky zo 17.-20. stor. z rôznych materiálov, na obrázku fajka z morskej peny.
Ukážky písacích stolov niektoré špeciálne určené pre pánov, niektoré pre dámy.
V miestnostiach sa stretávame s portrétmi niektorých členov rodiny Badányi. Zaujímavosťou je portrét Babety Badányi, ktorú už ako dieťa namaľovali s dospelými črtami, lebo sa verilo, že sa tak dožije dospelosti. Aj pri rýchlej prehliadke zaujme portrét nežnej krásky Klementíny Görgey rod. Badányi.
Klementína Görgey rod. Badányi - slávna spišská krásavica, portrétovaná viacerými umelcami.
Nad sedacou súpravou v štýle vrcholného biedermeieru sú portréty Júliusa Demiányho a jeho prvej manželky Amandy narodenej v rodine modrotlačiara. Július Demián je nepochybne významnou osobou Kežmarku.
Salónny nábytok z r. cca 1835 z orecha, javora a jaseňovej korenice. Tabernákulum s tajnými zásuvkami.
Ako syn kupca neskôr založil v Kežmarku sporiteľňu a 1. spišskú banku. Bol pri zakladaní tovární a spolkov a usiloval sa o postavenie železničnej trate.
Ak ste si doteraz mysleli, že pred 100 rokmi neboli práčky, tak sa mýlite. Jedna taká na kľuku je vystavená v múzeu. Myslím si však, že ide skôr o prototyp, lebo vyzerá ako nová.
Práčka
Čo ale vyzerá autenticky je cestovný kufor. Ešte teraz dýcha Parížom a inými veľkomestami. Na výšku môže mať okolo 120 cm a usporiadaný je tak, že vyzerá ako skriňa. Má miesto na zavesenie oblečenia na vešiaky, ktoré sa dá prekryť závesom a vo veku je miesto na uloženie menších vecí do šiestich zásuviek. Šľachtické paničky to mali prakticky vymyslené. S takýmto kufrom po príchode do hotela nemuseli nikdy vybaľovať.
Cestovný kufor
Portréty rodičov Júliusa Demiány namaľoval najvýznamnejší slovenský maliar biedermeieru - Jozef Czauczik z Levoče.
No a už sme v poslednej miestnosti. Neviem čím to je, či tým nábytkom, portrétmi rodiny Demiány, detskými hračkami, či vecami dennej potreby, ale aj môjmu dosť často nafúknutému dieťaťu sa nechce odísť. Cíti tu domácu atmosféru. Bodaj by aj nie, keď jej dovolili povarovať si storočnú bábiku a pokutrať sa v sekretári. Videla, že by ešte stále bolo čo pozerať.
Stolové hry, v pozadí medené nádoby na ohrievanie do postele.
Tých exponátov na pozeranie je omnoho viac ako som nafotila a popísala.
Múzeum vo svojich priestoroch v dome na Hlavnom námestí č. 55 predstavuje za vstupné 1 Euro skutočne hodnotnú a peknú expozíciu.
