Dospelých rozradostní smerovník k jednej z pivníc s nápisom "ochutnávka vín." Peňaženku si treba pripraviť aj pre malých otravovateľov, ktorí zatúžia po bábke. Tá sa dá sa kúpiť v pokladni.
Mestečko má pre turistov bohatú ponuku, bohužiaľ nachádza sa tak trochu"od ruky". Približne 3 km od Veľkého Krtíša smerom na Zvolen.
Autom sa dá prísť až ku kamennému mostu, ktorý sa klenie ponad priekopu do kaštieľa. Fasáda kaštieľa nepôsobí priateľsky, zato sprievodkyňa nás ochotne bez čakania pripája k skupinke, ktorá mieri do častí kaštieľa, kde je výstava drakov, hračiek a bábok. Výstava dračou stopou je pripravená dôkladne a dômyselne, tak aby deti zabavila.
Dračia loď
Už v prvej miestnosti štrkajú dračími vajciami, v ďalšej na dračej lodi riešia písmenkovú záhadu, v tretej sa možno dajú nahovoriť za pomocníkov čertom, ale kto tu v skutočnosti vládne nie sú čerti ani draci, ale deti. Tím smelším a silnejším sa poddá aj veľký železný drak ovládaný páčkami.
Výstava hračiek dáva možnosť pokochať sa krásnymi bábikami, riadikmi, nábytkami, cínovými vojačikmi, ale aj technickými hračkami z prelomu 19. a 20. storočia ako autíčka, drevený telefón, klavír, parný stroj, rumpálová studňa, premietačka s petrolejovou lampou, vláčiky, šijací stroj, ktoré neboli bežnou hračkou.
Premietačka s petrolejovou lampou, vpravo parný stroj
Väčšina však mala aspoň nejakú hračku napr. plyšového medvedíka. Plyšové hračky sa vyrábali v závode Mlaď v Handlovej, čo dokumentuje jedna z vitrín. Ďalšia patrí závodu v Pohorelej, ktorý od r. 1955 začal vyrábať mechanické kovové hračky.
Drevené hračky sa vyrábali do marca 1944 v Šahách, kde počas druhej sv. vojny pracoval ako návrhár maliar Gyula Szabó.
Marionety z kolekcie rodiny Dubských
Múzejné zbierky hodnotne obohatilo zakúpenie kolekcie od Márie Dubskej, ktorá bola manželkou posledného aktívneho bábkara. Tak múzeum získalo množstvo bábok, gramofónov na ozvučenie a dokonca aj divadelnú maringotku, ktorá je jednou z mála zachovaných na svete.
Marionety od rodiny Stražanovcov zapožiané z múzea v Martine
Z Múzea v Martine sú zapožičané bábky rodiny Stražanovcov.
V roku 1945 kočovným bábkarom odzvonilo a existovať už mohli len kamenné profesionálne divadlá. Ako jedno z posledných vzniklo v r. 1959 v Košiciach.
Vľavo hore Drobček z Matelka
Na výstave sú zastúpené bábky z rôznych kútov sveta, z televíznych rozprávok a programov pre deti a dospelých. Takže tu nájdete obľúbeného Spejbla a Hurvínka alebo Drobčeka z Matelka.
Luminiscenčné postavičky
Jedna miestnosť je venovaná luminiscenčným postavičkám, ktoré svietia v tme.
Náhrobné kamene z cintorína
Múzeum sa stará aj o cintorín Balassovcov, ktorý sa nachádza neďaleko kostola a je viditeľný z bašty. Hrob Bálinta Balassiho (1554 - 1594), tam však nenájdete, pochovaný by mal byť v kostole v Hybiach. Predsa mu je však venovaná osobitná časť expozície kaštieľa, ako významnému členovi rodiny Balassovcov, ktorý nenaplnenú lásku k ženu vlieval do romantických veršov a bol obľúbeným básnikom napr. aj Muránskej Venuše. V roku 1593 bojoval v cisárskom vojsku Mikuláša Pálfiho, ktoré dostalo za úlohu vytlačiť Turkov z územia Slovenska. Turci pri ústupe hrad Modrý Kameň vyhodili do vzduchu. Žigmund Balassa (*?-†1623), ktorý bol aj hlavný išpán (župan) Novohradskej župy, hrad zväčšil a opevnil. Prijal reformáciu, obsadil kláštor Bzovík, vyhnal mníchov a celý kláštor prebudoval na protitureckú pevnosť.
Pamätná tabuľa Bálintovi Balassimu na nádvorí kaštieľa
Hrad Modrý Kameň r. 1712 zničil požiar a už viac obnovený nebol. Gabriel Balassa na zvyškoch dolného hradu postavil kaštieľ v tvare U.
Pohľad na kaštieľ od hradu, krídlo vľavo je kaplnkou a nad strechou vidno kaplnky kalvárie
Ak vás prehliadka ešte nevyčerpala, otvoria vám aj dvere do kaplnky kaštieľa, ktorú dal r. 1759 pristaviť apoštolský gróf Pavol Balassa. V roku 1999 v nej našli za hlavným oltárom pod dlažbou postriebrené vedierko uzavreté kožou. Bolo v ňom uložené hovädzie srdce z 2/3 zasypané soľou. Pochádza asi z r. 1771, keď v Modrom Kameni vyčínal mor. Bohoslužby sa v kaplnke konali až do r. 1879 a sledovať sa dali aj z obytnej časti kaštieľa zo zadnej empory a z okna nad bočným oltárom. V kaplnke ostal pôvodný stôl oltára a krstiteľnica.
Kaplnku dal postaviť Pavol Balassa r. 1759.
Bočný oltár v barokovom štýle
Pavol Balassa dal postaviť aj kalváriu nad kaštieľom. Po jeho smrti takmer zanikla. Obnovená bola za Antona Balassu r. 1855 a od sv. stolice vymohol konať tu púte na sviatok Nájdenia a Povýšenia.
Kaplnka kalvárie
Päť storočí rod Balašovcov patril k najbohatším a najvplyvnejším rodom
ranofeudálneho Uhorska a používal predikát de Gyarmat.
V polovici 19. stor. sa majiteľom Modrého Kameňa stal haličský gróf Forgách. Upravil predhradie s fontánou a anglickým parčíkom.V blízkych lesoch založili zvernicu s chovom raticovej zveri. Neskôr panstvo patrilo Károlyovcom. Posledná majiteľka dcéra grófa Károlyho Gabriela Almášiová kaštieľ v roku 1923 predala štátu a odsťahovala sa do Maďarska.
V kaštieli sa nezachoval pôvodný nábytok. To, čo tu je, sa dostalo do múzea darom.
V kaštieli bola r. 1995 nainštalovaná pre hradné prostredie dosť nezvyčajná výstava "Zubná technika a zubné lekárstvo."
Patrónka zubárov - Apolónia z Alexandrie, v rukách drží kliešte so zubom
Keď však zoberieme do úvahy, že v hradoch bývali aj mučiarne a bolesti zubov a ich oprava sú tiež muky, tak to k sebe pasuje. Ani sv. Apolónia sa nestala patrónkou zubárov len tak pre nič za nič. Pred smrťou upálením ju ešte mučili trhaním zubov.
Jedno z tých "modernejších" zubných kresiel, na ktoré sa ešte niektorí určite pamätáte
Dnes nám pred trhaním zuba pichnú injekciu, trochu nám spuchne ústna dutina, zmeravie jazyk a ak všetko dobre dopadne, môže nás pár dní ešte trápiť slabé krvácanie z ďasna. V minulosti, keď sa o zuby starali kováči na jarmokoch, mohlo trhanie zubov skončiť všelijako, dokonca aj vyskočením sánky, či zlomením čeľuste.
Zubné náhrady z predvojnovej doby v sivej aj ružovej farbe
Ale ľudia aj vtedy chceli byť pekní a nie štrbaví a preto si dávali robiť zubné náhrady. V istom období sa preferovali zubné náhrady z kaučuku. Práca s ním bola obtiažna, samotná vulkanizácia sa robila v špeciálnych zubotechnických kotloch. Zaujímavé je, že v móde neboli snehobiele zuby ako dnes, ale napr. žlté, sivé a ružové.
Ochrana prstov lekára, rôzne druhy klieští
Najstarším exponátom výstavy je šľapacia vŕtačka z r. 1850, čo je podľa mňa unikát expozície, pretože v tom období sme na Slovensku nemali ešte ani jediného vlastného študovaného dentistu. Príležitosť dať si zreparovať chrup mali možno len pacienti v kúpeľoch, kam boli pozývaní nemeckí alebo maďarskí zubári. Jedným z nich bol Mathé Domonkos. Keď sa mu v kúpeľoch Lúčky pokazila vŕtačka, našiel sa človek, ktorý mu ju tu na Slovensku nielen opravil, ale ešte aj vylepšil.
František Kuska, prvý slovenský dentista so synmi
Bol to František Kuska. Domonkos ho dal vyštudovať za zubára a remeslu sa potom venovali aj jeho synovia.
Prehliadka zubnej techniky nám chuť do jedla neubrala a tak sme zašli do miestnej reštaurácie s ponukou balkánskych špecialít. Dali sme si čevabčiči. Raz som čevabčiči jedla v balkánskej reštaurácii, kde to pripravovali z troch druhov mäsa a poviem vám, to bola balada, mäsko sa rozplývalo v ústach. Nie ako v našich jedálňach, kde vám dajú dva suché alebo premastené šúľočky. Bola som zvedavá, čo to bude tu. Neboli to dva premastené šúľočky, boli to gumáčiky. Takže určite balkánske špeciality v miestnom podaní neodporúčam.
Z Divadla na Rázcestí: Sofinkine maléry v prevedení Márie Šamajovej
TIP: Vstúpiť do sveta bábok je možné aj v Banskej Bystrici. A to nielen v Divadle na Rázcestí, ale aj v budove bývalého Župného domu na Lazovnej 9, kde je zriadený bábkarský salón. Bábky tu nie sú len na pozeranie. V truhliciach sú pre deti nachystané maňušky, marionety, javajky, s ktorými si môžu zahrať divadielko. Vstupné je 1,- Eur.
Bábky z Bábkarského salónu na Lazovnej 9 v B. Bystrici
