Ceny zlata ovplyvňuje kombinácia ponuky, dopytu a investičnej aktivity. Zdá sa to byť celkom jednoduché, avšak spôsob, akým sa tieto zložky navzájom ovplyvňujú, je niekedy kontraintuitívny. Mnohí investori napríklad považujú zlato za poistku proti inflácii. To dáva zmysel, pretože papierové peniaze strácajú hodnotu, keď sa ich vytvára viac, ale ponuka zlata je do veľkej miery fixná. Ťažba zlata, ako to už býva, výrazne neprispieva k ponuke zlata z roka na rok. Čo teda v skutočnosti hýbe cenami zlata? Sú to tieto tri najvýznamnejšie premenné: inflácia, ponuka a centrálne banky.
Zlato ako špecifický cenný papier
Podľa Clauda Erba, ekonóma z amerického Národného úradu pre ekonomický výskum, a Campbella Harveyho, profesora na Fuqua School of Business na Duke University, zlato dobre nekorešponduje s infláciou.
Vidíme však, že keď je vyššia inflácia (ako napríklad teraz), aj ceny zlata sú zvýšené. Príčinou by mohol byť strach, ale v skutočnosti to súvisí s niečím, čo sa nazýva "cenová elasticita". To v skutočnosti znamená, že keď viac jednotlivcov nakupuje zlato, cena rastie spolu s dopytom. Znamená to tiež, že cena zlata nemá žiadne základné "fundamenty". Ak sa investori začnú hrnúť do zlata, cena stúpa bez ohľadu na stav ekonomiky alebo menovej politiky.
Zlato sa na rozdiel od ropy alebo kávy nespotrebúva a prakticky všetko zlato, ktoré sa kedy vyťažilo, stále existuje a každý deň sa ho vyťaží viac. V takomto prípade by cena zlata mala časom klesať, pretože ho bude k dispozícii stále viac. Neklesá však preto, lebo veľa ľudí so zlatom zaobchádza ako s cenným papierom.
Veľkým hýbateľom trhových cien zlata sú aj centrálne banky. Keď sa ekonomike darí a devízové rezervy sú dostatočne veľké, chcú sa ho zbaviť, pretože je to mŕtve aktívum - neprináša výnos.
Rozhodnutie FEDu o úrokových sadzbách
V rámci boja proti súčasnej inflácii v USA Federálny rezervný systém (FED) minulý týždeň zvýšil krátkodobé úrokové sadzby o 0,50 %.
Od mája 2000 bolo rozhodnutie zvýšiť sadzby o 0,50 % najdramatickejším zvýšením uskutočneným počas jedného zasadnutia. Počas predchádzajúcich dvoch desaťročí FED zvyšoval úrokové sadzby len v 0,25-percentných krokoch. Najnovšie rozhodnutie teda jasne zvýraznilo vážnosť súčasnej inflačnej hrozby.
Tento krok sa očakával už po poslednom zvýšení, 16. marca, kedy sa FED. Funds sadzba pohybovala na úrovni 0,12 % - 0,50 %. V posledných dvoch týždňoch sme mohli pozorovať pohyby na páre EUR/USD, kde USD v dôsledku očakávaní posilnil. A to je dôvod, prečo pár XAU (Filadelfský index zlata a striebra) a USD oslaboval - nedochádzalo k stádovitému pohybu , ale vnútorná hodnota zlata bola nižšia z dôvodu, že dolár posilnil.
Za posledné dva týždne cena zlata klesla o necelých 7 % a po zvýšení úrokových sadzieb sa za menej ako 24 hodín posilnila o 2,2 %. Ak nedôjde k stádovitému pohybu, pravdepodobne by sme mohli vidieť cenovú koreláciu s pohybom EUR/USD.
Vo štvrtok 17. marca prezidentka ECB Christine Lagardeová smutne konštatovala, že ECB sa so zvyšovaním úrokových sadzieb nebude ponáhľať a akýkoľvek krok bude postupný. V poslednom čase však môžeme vidieť určité náznaky, že k zvýšeniu úrokových sadzieb by mohlo dôjsť v priebehu júla 2022. Keďže kurz EUR/USD sa od minulého roka upravuje v súlade so zvyšovaním úrokových sadzieb FEDu, je možné, že teraz nastal čas na obrat, ktorý by mohol mať vplyv na pohyb cien zlata.
Pár EUR/USD sa nachádza na viacročnej línii podpory a zvýšenie úrokových sadzieb by mohlo posunúť EUR/USD nahor, a tým aj cenu zlata na rekordné úrovne.
